Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Peter Iskenderov
17 februára 2012, 16:08

Nezávislosť Kosova a výzvy pre Európu

Nezávislosť Kosova a výzvy pre Európu
Stiahnuť audio file

Zhromaždenie Kosova prijalo pred štyrmi rokmi 17. februára 2008 deklaráciu vyhlasujúcu tento srbský kraj za „nezávislý, demokratický a suverénny štát“.

Nezávislosť Kosova uznalo na dnešok vyše 80 štátov. Stalo sa členom Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Kosovským predstaviteľom moci sa pravda tak ani nepodarilo získať členstvo v OSN. A situácia na severe kraja, kde žije kompaktne do 100 tisíc Srbov, ktorá sa tam vyhrotila v lete 2011, si vyžiadala operatívny zásah zo strany EÚ a mnohonárodných síl KFOR. Svedčí to o tom, že Kosovo je naďalej samo vyhlásený štát, ktorého existenciu zaisťujú medzinárodní darcovia a vojaci krajín NATO – domnieva sa náš spravodajca Peter Iskenderov.

Pomôcť plánom mocenských predstaviteľov Kosova nadobudnúť dlho očakávané členstvo v OSN, by mohlo uznanie nezávislosti kraja zo strany Srbska a Ruska podporujúceho ho v kosovskej otázke. Ale ruské MZV vo štvrtok 16. februára  potvrdilo, že „kosovská otázka sa môže vyriešiť iba na základe priamych rokovaní medzi zainteresovanými stranami, pri prísnom dodržaní ustanovení rezolúcie 1244 Bezpečnostnej Rady OSN, ktoré sú naďalej medzinárodne uznaným základom uregulovania, noriem a princípov medzinárodného práva. Srbský prezident Boris Tadič plní následne svoj sľub daný pred štyrmi rokmi, že jeho krajina „nikdy neuzná jednostrannú a nezákonnú“ deklaráciu nezávislosti Kosova. Preto dnes vo vyriešení kosovského problému vznikla patová situácia – povedal v interview pre Hlas Ruska expert Ústavu slavistiky  RAV Alexander Karasjov:  

- Srbsko naďalej neuznáva nezávislosť Kosova. Čo sa týka kosovských predstaviteľov moci, snažia sa akýmkoľvek spôsobom vynútiť srbskú menšinu uznať túto nezávislosť. Ak by boli podobné pokusy úspešné, mocenským predstaviteľom Belehradu by nezostalo nič iné, ako iba konštatovať, že v Kosove nemajú koho hájiť. Ale v súčasnosti sú kosovskí Srbi stále aktívnejším faktorom vo vzájomných vzťahoch Belehradu, Prištiny a Bruselu. Je zjavné, že východisko zo slepej uličky, ktorá vznikla, treba hľadať na ceste postupnej normalizácie vzťahov Srsbska a mocenských predstaviteľov Kosovského kraja pomocou rokovaní. No Európska únia naďalej prevádza predchádzajúcu líniu nátlaku iba na Belehrad, čo sprísňuje pozíciu kosovských Srbov a vedie k rastu protizápadných nálad v samotnom Srbsku. Je ešte jedna hrozba a to už geopolitického aspektu. Rozvoj situácie vôkol Kosova pozorne sledujú predstavitelia separatických hnutí v rôznych oblastiach zemegule, vrátane aj v samotnej Európskej únii – na Cypre, v Španielsku a Škótsku. Zložitý uzol problémov medzi národmi sa zauzlil v trojuholníku Maďarsko – Slovensko – Rumunsko. A od toho, či sa EÚ podarí nájsť vyriešenie problému Kosova výhodné pre všetky strany, závisí aj stabilnosť v jej vlastných radoch.

  •  
    a podeliť sa