Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Petr Iskenderov
14 februára 2012, 13:32

Kosovskí Srbi medzi troma mlynskými kameňmi

Kosovskí Srbi medzi troma mlynskými kameňmi
Stiahnuť audio file

Prebiehajúce 14.-15. februára referendum o neuznaní miestnymi Srbmi albánskych úradov v Prištine môže ešte viac vyostriť situáciu v regióne. A podstata vecí vôbec nespočíva vo výsledkoch referenda.

Výsledky sú predpovedateľné a potvrdia zásadný postoj Srbov voči samovyhlásenému kosovskému štátu. Ale referendum má aj geopolitický význam – spočíva v definitívnom premenení kosovských Srbov na samostatný faktor balkánskej politiky. A to už je priamou výzvou nielen Prištine, ale aj Európskej únii a dokonca Belehradu.

Terajšie referendum zďaleka nie je prvým prípadom, keď sa kosovskí Srbi snažia poskytnúť právnu odpoveď albánskym separatistom Kosova. V máji roka 2008 – tri mesiace po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova – Srbi severných lokalít hlasovali za založenie Skupščiny srbských obcí Kosova a Metóchie pôsobiacej na základe ústavy Srbska. Jej práca až donedávna sa všemožne podporovala úradmi samotného Srbska.

Avšak na jeseň roka 2011 Eurokomisia kladne hodnotila prihlášku Srbska na začlenenie do EÚ. A teraz Belehrad stojí pred voľbou: buď bez otáľania normalizuje  vzťahy s úradmi Prištiny, alebo sa vzdá eurointegrácie. Nemecko, ktoré sa na krízovom pozadí  v EÚ premenilo na neformálneho lídra „jednotnej Európy“, požiadalo, aby Srbsko nielen zrušilo námietky proti plnoprávnej účasti Kosova na medzinárodných fórach, ale aj pomohlo zlikvidovať srbské mocenské orgány v severných kosovských lokalitách.

Súdiac podľa prichádzajúcej z Belehradu informácie úrady Srbska ešte vždy neprišli k definitívnemu rozhodnutiu ohľadne realizácie faktického ultimáta Bruselu a Berlína. Vo vládnej koalícii došlo k rozkolu. Šéf MZV Vuk Jeremič akoby sa vyslovil za prísnejší postoj na rokovaniach s EÚ, prezident Srbska Boris Tadič ale otvorene poradil delegácii kosovských Srbov, ktorí navštívili Belehrad, aby nebránili realizácii dohôd Belehradu a Prištiny. Srbi Severného Kosova majú dojem, že úrady Belehradu uzatvárajú za ich chrbtom protiprávne dohody s albánskymi separatistami, - domnieva sa expert Ústavu slovanovedy  Ruskej akadémie vied Alexander Karasjov:

 - Tvrdohlavosť Srbov je predovšetkým spojená s ich – povedzme to rovno - morálnou urážkou  ako národa. Veľmi ťažko to znášajú. Odtiaľ vyplýva tvrdé čelenie v tejto otázke. Čo sa týka Srbska, dnes si nemôže dovoliť nové vyostrenie vzťahov s Európskou úniou. Mnohí ľudia v srbskom vedení si myslia, že len po začlenení do EÚ krajina môže efektívne brániť záujmy kosovských Srbov. Ale ani trpiaca na následky krízy EÚ  nepotrebuje dnes nové komplikácie situácie v Kosove. Takže terajšie referendum iba zaregistruje postoje strán.

Veliteľ síl KFOR v Kosove generál Erhard Drews varoval v predvečer referenda pred hrozbami, ktoré môže niesť tým kosovským Srbom, ktorí nežijú v severných lokalitách, ale v izolovaných enklávach a ďalších oblastiach Kosova. V interview nemeckému časopisu Focus vyjadril mienku, že referendum „môže vyprovokovať albánskych nacionalistov k útokom na srbskú menšinu na juhu“. Nech to je ako je, ale nevyriešené problémy kosovských Srbov sa stávajú stále vážnejšou výzvou tak pre Prištinu, ako aj pre Belehrad a  Brusel. Srbi v tomto geopolitickom trojuholníku, ako sa zdá, budú musieť spoliehať predovšetkým len na seba.

  •  
    a podeliť sa