Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
8 februára 2012, 16:53

Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nil Muižnieks – o integrácii imigrantov v Európe

Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nil Muižnieks – o integrácii imigrantov v Európe

24. januára zvolili na post Komisára pre ľudské práva Rady Európy predstaviteľa Lotyšska, riaditeľa Ústavu sociálnych a politických štúdií Lotyšskej univerzity Nila Muižnieksa.

24. januára zvolili na post Komisára pre ľudské práva Rady Európy predstaviteľa Lotyšska, riaditeľa Ústavu sociálnych a politických štúdií Lotyšskej univerzity Nila Muižnieksa. Nový komisár považuje za jeden z hlavných smerov činnosti ťažkosti, s ktorými sa stretávajú národné menšiny. Porozprával o tom v interview pre Hlas Ruska.

- V súčasnosti je najaktuálnejším problémom integrácia imigrantov. Štáty Východnej Európy sa skôr či neskôr stanú krajinami imigrácie. Je známe, aké problémy pri tom vznikajú, aká sa vedie rétorika a preto je veľmi dôležité vyhnúť sa diskriminačnej politike voči imigrantom, predstaviteľom národnostných menšín a utečencom. V Lotyšsku, Rusku, Španielsku, Taliansku a Grécku je taktiež veľmi aktuálny problém Rómov, -domnieva sa Nil Muižnieks.

V Európe v súčasnosti prevláda nie tak ani euroskepticizmus, nakoľko neprijatie cudzích. Európa sa mení a ak pred 20 rokmi prijímala imigrantov z rozprestretými rukami, v súčasnosti už nie sú tak želaní. Európania sa domnievajú, že cudzincov je už veľmi veľa a treba ich rozdeliť do iných krajín.

- Súvisí to s niekoľkými aspektmi, z ktorých jedným je rast populistických radikálnych strán akcentujúcich na tomto probléme. Za druhé je to hospodárska kríza a vidíme tu, ako sa v tejto súvislosti zmenila rétorika a politika vôkol otázok imigrácie. Hospodárska kríza vplýva na štruktúry na národnej úrovni zaoberajúcimi sa ľudskými právami. Najviac sa to odráža na nechránených skupinách – utečencoch z iných krajín. V programoch radikálov je najhlavnejší „cudzí“ – moslim. A to ovplyvňuje našu vnútornú politiku a vzťahy s veľmi mnohými susedmi.

Tí utečenci, ktorí prichádzajú do Európy z Afriky a susedných krajín, by sa mali v súlade s medzinárodnými pravidlami prijať. Také krajiny ako napríklad Lotyšsko môžu rozhodnúť, či prijať týchto utečencov, alebo nie. Existuje pritom mechanizmus predpokladajúci vyplatenie peňažných prostriedkov za každého utečenca. Vzniká tu otázka, či sú utečenci pre také krajiny plusom? Alebo hlavné je snažiť sa zachovať svoje obyvateľstvo?

-Treba dodržiavať svoje medzinárodné záväzky a zachovať si svoju svojráznosť. V otázke imigrácie je to suverénna voľba, či prijať alebo neprijať migrantov. Ale ak krajina ratifikovala Konvenciu o utečencoch, treba posúdiť každý prípad individuálne a ak je opodstatnenie, treba taký štatút poskytnúť.  

  •  
    a podeliť sa