Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
15 decembra 2011, 19:21

Boris Jeľcin – ničiteľ alebo tvorca?

Boris Jeľcin – ničiteľ alebo tvorca?

Pamätník odhalený Borisovi Jeľcinovi v tomto roku v Jekaterinburgu symbolizuje vôľu a rozhodnosť tohto politického lídra. Prijal nemálo rozhodnutí, ktoré  ovplyvnili históriu Ruska.

Pamätník odhalený Borisovi Jeľcinovi v tomto roku v Jekaterinburgu symbolizuje vôľu a rozhodnosť tohto politického lídra. Prijal nemálo rozhodnutí, ktoré  ovplyvnili históriu Ruska.

Príchod Jeľcina na veľkú politickú scénu   pripadol na obdobie systémovej krízy v krajine. S jeho menom spájajú odstránenie od moci KSSZ, rozpad ZSSR, zahájenie hospodárskych reforiem, vojnu v Čečensku a ešte veľa iného, čo sa ťažko môže zhodnotiť. Natoľko je nejednoznačný vzťah v Rusku aj k samotnému Borisovi Jeľcinovi.

V roku 1985 prišiel z Jekaterinburgu do Moskvy, aby riadiť metropolu ZSSR. Jeľcin  zrazu vošiel do povedomia neordinárnymi činmi. Prepustil mnohých vedúcich pracovníkov a preslávil sa osobnými previerkami obchodov a skladov. A potom vstúpil do konfliktu so straníckymi bossmi. Najostrejší mal pritom s najhlavnejším – generálnym tajomníkom ÚV Michailom Gorbačovom.

V máji 1990 sa na 1. Zjazde ľudových poslancov Ruskej federácie prijala Deklarácia o štátnej suverenite RF a následne zvolili Borisa Jeľcina za prezidenta Ruska.

19. augusta 1991 požiadala skupina politikov z okolia Gorbačova vyhlásiť  ním v ZSSR výnimočný stav, alebo dočasne odovzdať moc viceprezidentovi Gennadijovi Janajevovi. Bolo to sprisahanie, v ktorom jeho iniciátori  vyhlásili ako cieľ záchranu ZSSR. Ale konanie sprisahancov iba urýchlilo rozpad obrovskej krajiny.

Vďaka rozhodnému konaniu Borisa Jeľcina sa puč podarilo potlačiť a 8. decembra podpísal líder Ruska, Ukrajiny a Bieloruska – Boris Jeľcin, Leonid Kravčuk a Stanislav Šuškevič dokument, v ktorom sa informovalo, že ZSSR prestal existovať. Vyhlasovalo sa v ňom o vzniku na bývalom sovietskom území Spoločenstva Nezávislých Štátov.

Belovežské dohody boli v rozpore so závermi celonárodného referenda v ZSSR v marci 1991. 78% občanov zväzových republík, vrátane aj Ruska, sa na ňom vyslovilo za zachovanie ZSSR v obnovenej podobe. Vážený ruský politológ Alxander Cipko sa domnieva, že Boris Jeľcin vystúpil ako ničiteľ a človek, ktorý svoje osobné ambície povýšil nad záujmy národu.

- Hnalo ho prianie obsadiť Kremeľ. Nepoznal dejiny Ruska, nemal pamäť. Všimnite si, že Jeľcin ešte pred rozpadom ZSSR na jeseň 1990 podpísal s vedením Ukrajinskej Socialistickej Sovietskej republiky všetky zmluvy o neporušení hraníc. Dobrovoľne sa teda zriekol toho, čo bolo veľmi cenné pre Rusko – Krymu. Podľa môjho názoru je to človek, ktorý fakticky ničil vlastnú krajinu v mene svojej samoľúbosti a želania pomstiť sa Gorbačovovi.

Jeľcin bol tak ničiteľ, ako aj tvorca a SNŠ sa stalo druhom civilizovaného rozvodu dovoľujúcom vyhnúť sa rozsiahlej občianskej vojne, domnieva sa politológ Alexej Makarkin:

- Jeľcin sa pravdaže snažil o osobnú moc. Ale zároveň stál pri zdrojoch nového Ruska. Pri ňom sa prijala  ústava RF. V Rusku pri ňom položili základ trhovej ekonomiky a začali sa vo veľkom rozvíjať masmédiá. Jeho úloha, ako aj úloha mnohých štátnych činiteľov, sa nemôže hodnotiť jednoznačne.

Boris Jeľcin podal v roku 1999 dobrovoľne demisiu. Vo svojom vystúpení na TV 31. decembra  1999 poprosil u občanov Ruska o prepáčenie.

  •  
    a podeliť sa