Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
22 júla 2011, 11:25

Adam Olearius: zahraniční veľvyslanci a cárske pohostenie

Adam Olearius: zahraniční veľvyslanci a cárske pohostenie

„Nezvykli si na jemné jedlá a pochúťky, - tak písal v XVII. storočí o Rusoch a ich gastronomických tradíciách Adam Olearius, účastník diplomatickej misie vyslanej do Moskvy vojvodcom Fridrichom III.

„Nezvykli si na jemné jedlá a pochúťky, - tak písal v XVII. storočí o Rusoch a ich gastronomických tradíciách Adam Olearius, účastník diplomatickej misie vyslanej do Moskvy vojvodcom Fridrichom III. – Každodenná strava pozostáva z krúp, repy, kapusty, uhoriek, čerstvej alebo slanej ryby“.

Rusi majú v súvislosti s veľkolepými pasienkami dobrú baraninu, hovädzie a bravčové, písal Olearius, - ale kvôli veľkému počtu pôstnych dní si zvykli na hrubé jedlá. Adam Olearius ale uznával, že Rusi vedia pripraviť z rýb, keksov a zeleniny veľa rôznych jedál, preto sa kvôli nim aj môže zabudnúť na mäso.

Zahraniční čitatelia sa od Olearia mohli dozvedieť, že Rusi majú osobitý druh keksov, niečo ako paštéta – „pirohy“. A že kaviár jesetera je u Rusov obyčajné jedlo. No cudzincovi sa nepáčil zvyk Rusov pridávať do jedla cesnak a cibuľu, kvôli čomu, ako písal, je všade cítiť protivný Nemcom zápach.

Vedec a cestovateľ, znalec cudzích jazykov Adam Olearius bol tajomníkom veľvyslanectva, ktorého poslali v roku 1633 k ruskému cárovi Michailovi Fjodorovičovi a perzskému šachovi Sefi I. Adam Olearius sa mimochodom cárovi Michailovi Fjodorovičovi zapáčil, navrhol mu zostať v Moskve a byť dvorným astronómom a znalcom pozemkov. Ale Olearius sa radšej vrátil do vlasti.

A na čo spomínal Olearius ohľadne prvého príchodu do Moskvy – z cárskej kuchyne a pivnice poslali diplomatom províziu: 8 oviec, 30 kureniec, veľa pšeničného a ražného chleba a takisto 22 rôznych nápojov, víno, pivo, med, vodku – jeden nápoj lepší ako druhý. Veľvyslancom dodávali takú províziu  každý deň, ale iba polovicu. Bolo to takzvané „cárske pohostenie – jedlo a pitie“, ktoré sa im dávalo zadarmo.

Na počesť veľvyslancov sa organizovali v mene cára bohaté hostiny. Vyslanec monarchu nariadil postaviť pred veľvyslancami tri veľké poháre naplnené vínom Alicante, rýnskym vínom a medom a následne prikázal podať na stôl v 38 misách  jednej za druhou, všelijaké varené a pečené, ako aj smažené jedlá. Holštýncov  pred ich odchodom z Moskvy cár znovu prijal a o hodinu po prijatí získali od neho pohostenie. Jedál bolo vyše 40 – prevažne varené, vyprážané na rastlinnom oleji a pečené ryby, niečo zo zeleniny a iné pečené jedlá. Ale z mäsa vôbec neboli, pretože vtedy bol predvianočný post.

  •  
    a podeliť sa