Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
20 júla 2011, 17:23

Po stopách Vikingov

Po stopách Vikingov

20. júl je dôležitý dátum v dejinách výskumu kozmu. V roku 1969 po prvýkrát v tento deň Apollon 11 pristál na Mesiaci a človek stúpil na jeho povrch.

20. júl je dôležitý dátum v dejinách výskumu kozmu. V roku 1969 po prvýkrát v tento deň Apollon 11 pristál na Mesiaci a človek stúpil na jeho povrch. A v roku 1976 na Marse pristála americká automatická stanica Viking 1. Táto udalosť zahájila aktívny výskum na povrchu planéty. Odborníci teraz študujú možnosť pilotovanej expedície na Mars.

Ešte v 1960 roky vysielali ZSSR a USA na Mars niekoľko staníc meracích parametre na povrchu: intenzitu slnečného vetra, silu magnetického poľa /ktoré tam nebolo/, teplotu a zostavu atmosféry. Stalo sa jasné, že bez skafandra sa tam prežiť nedá. Kyslík tam nie je, atmosférický tlak je tam ako v 35 kilometrovej výške nad Zemou. Vytriezveli z toho aj tí, kto pripúšťal, že na Marse žijú veľmi rozvité zvieratá a tým viac, akýsi „budovatelia kanálov“.

Nová etapa v podrobnejšom výskume Marsu súvisí práve s Vikingami, ktoré preverili pôdu na mikroorganizmy. Spory vo vedeckom svete ohľadne získaných nálezov sa vedú doposiaľ. Rad vedcov sa domnieva, že potvrdzujú hypotézu o existencii tam života. Súčasné tisícročie sa vyznačovalo sériou prelomových objavov spojených s Červenou planétou a našli sa nepriame príznaky prítomnosti tekutej vody. A v novembri tohto roka štartuje aparát Marsovské vedecké laboratórium NASA. Nachádza sa tu ruský prístroj pomáhajúci nájsť vodu. V novembri štartuje aj ruská stanica Phopos-grunt, ktorá o tri roky dopraví na Zem vzorky pôdy z družice Marsu. Dnešný záujem o Mars nie je náhodný, domnieva sa vedecký tajomník Ústavu výskumov kozmu Alexander Zacharov:

- Záujem je plne prirodzený, pretože je to najbližšia planéta, kde je potenciálne možný život a jediná planéta, na ktorú môže prísť človek. Mars je obzvlášť zaujímavý, pretože je čo do svojich podmienok najbližší k Zemi, hoci sú aj pravdaže veľké rozdiely v teplote a hustote atmosféry.

Nie náhodou preto začali stále častejšie vravieť o idei pilotovanej expedície na Mars – novej etape poznania planéty a jej prvého osvojenia. Nazýva sa približný termín – rok 2035. Za súčasť takej prípravy sa môže považovať 520 denná izolácia šiestich „marsonautov“ imitujúca let na planétu. Taký experiment prebieha v moskovskom Vedecko-výskumnom ústave pod názvom Mars-500. Jeho účastníci už „letia“ domov a na jeseň „priletia“ na Zem. Na Marse sa modeluje všetko. Okrem dvoch najničivejších faktorov kozmu nezbežných počas reálneho letu: galaktickej radiácie a bezváhového stavu.

  •  
    a podeliť sa