Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
4 apríla 2011, 17:02

K 50 výročiu letu Jurija Gagarina

K 50 výročiu letu Jurija Gagarina

Gagarin bol prvý človek vo vesmíre. A Sergej Koroľov – zakladateľ praktickej kozmonautiky.

Narodil sa 12. januára 1907 v rodine učiteľa ruskej slovesnosti v meste Žitomír. Koroľov sa ešte v školské roky vyznačoval osobitými schopnosťami a záujmom o štúdium leteckej techniky. Ako 17 ročný vypracoval projekt bezmotorového lietadla. Na Kyjevskej technickej vysokej škole študoval leteckú techniku a zároveň sa zaoberal modelovaním a bezmotorovým lietaním. Následne absolvoval v Moskve Baumanské učilište a školu letcov a už vtedy sa prejavil ako schopný letecký konštruktér. Práve pod vedením Koroľova vyvinuli prvé nosné rakety, umelé družice Zeme a pilotované kozmické rakety VOSTOK a VOSCHOD, z ktorej človek po prvý krát vystúpil do otvoreného kozmu, ako aj zdokonalenú komickú loď SOJUZ, v ktorej sa kozmonauti mohli dlhý čas nachádzať bez skafandrov a prevádzať vedecký výskum. Dnes práve SOJUZY lietajú na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a dopravujú tam astronautov z rôznych krajín a všetok potrebný náklad.

-Všetko, čo sa realizovalo skôr a čo robíme dnes a plánujeme do budúcnosti – to je možné iba vďaka Koroľovovi a jeho spolupracovníkom, ktorí vniesli silný potenciál nielen do Korporácie, ale aj do celého kozmického odvetvia Ruska, - hovorí Nikolaj Sevasťjanov, jeden z vedúcich raketovo-kozmickej korporácie Energia.

Bola to epocha významných úspechov v oblasti kozmonautiky. 6. augusta toho istého roka 1961 letel následne po Gagarinovi na lodi VOSTOK 2 do kozmu German Titov. Jeho let trval celý deň a noc. V auguste 1962 to bol spoločný let kozmických lodí VOSTOK 3 a VOSTOK 4 pilotovaných kozmonautom Andrianom Nikolajevom a Pavlom Popovičom. Medzi loďami bolo ustanovené priame rozhlasové spojenie. Na budúci rok to bol spoločný let kozmonauta Valerija Bykovského a prvej ženy na svete – kozmonautky Valentíny Tereškovovej. Následne za nimi sa do vesmíru vydala posádka z troch ľudí na zložitejšej lodi VOSCHOD. A 18. marca 1965 vystúpil kozmonaut Alexej Leonov počas letu ma lodi VOSCHOD 2,  po prvý krát v skafandre do otvoreného kozmu. Túžbou Koroľova bol vývoj kozmických staníc na dlhodobý pobyt na obežnej dráhe. Presne predpovedal budúcnosť kozmonautiky. Uvedieme príklad:

-Myslím si, že sa nezmýlim, hovoril Koroľov, ak poviem, že skoro vznikne otázka, či je potrebné zapúšťať také drahé systémy ako kozmické lode do vesmíru na niekoľko dní. Asi ich treba vyviesť na obežnú dráhu a tam ich ponechať na nejaký čas. A tieto lode zásobovať všetkým nevyhnutným a vymeniť posádku pomocou zjednodušených kozmických aparátov, ktoré by mali mať spojovací odsek, aby mohli plniť svoje funkcie pri pripojení k systému lodí na obežnej dráhe“.

Koroľov nedožil žiaľ do uskutočnenia svojich ideí – realizovali sa neskôr na kozmických lodiach SOJUZ. Hlavný konštruktér zomrel 15. januára 1966. Červené námestie v Moskve bolo v deň jeho pohrebu plné ľudí. Urnu s prachom niesli hlavní predstavitelia štátu. Za nimi šli všetci kozmonauti, ale koho pochovávajú nevyhlásili. Iba o dva dni sa na Kremeľskej stene zjavila tabuľka s nápisom S.P. Koroľov. Meno významného organizátora sovietskeho kozmického programu a zakladateľa sovietskej výroby rakiet sa stalo známe iba po jeho smrti. A predtým dokonca aj články, ktoré písal, vychádzali pod pseudonymom Sergejev.

V práci Hlavného konštruktéra pokračuje ruská korporácia Energia nosiaca meno Koroľova. K jej úspechom patrí vybudovanie pilotovaných orbitálnych staníc SALJUT a vedecko-výskumného komplexu MIR nachádzajúceho sa na obežnej dráhe 15 rokov.

 

 

 

 

 

 

  •  
    a podeliť sa