Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
5 marca 2011, 12:34

Fulton a Veľká hra

Fulton a Veľká hra

 Churchillov prejav vo Fultone 5. marca roka 1946 často označujú za signál k začiatku „studenej vojny“. V skutočnosti sa táto vojna už začala, Winston Churchill jednoducho označil veci patričným menom.

Stiahnuť audio file


 Churchillov prejav vo Fultone 5. marca roka 1946 často označujú za signál k začiatku „studenej vojny“. V skutočnosti sa táto vojna už začala, Winston Churchill jednoducho označil veci patričným menom.

Nezhody medzi spojencami boli zreteľné ešte vtedy, keď sa vojna proti nacistom neskončila. Ale kým vojna trvala, nezhody sa všemožne tajili, lebo ani jedna strana nechcela prihrávať nacistom, ktorí snívali o rozpade protihitlerovskej koalície.

K začiatku roka 1946 otvorený konflikt už bol nevyhnutný, bol potrebný iba zásah človeka, ktorý mal na Západe morálnu autoritu. Churchill vo Fultone tvrdo charakterizoval Stalinovu politiku v Európe: „Od Štetína na Baltiku až po Triest na Adriatike na kontinent spadla železná opona. Na druhej strane opony sú všetky metropoly prastarých štátov Strednej a Východnej Európy – Varšava, Berlín, Praha, Viedeň, Budapešť, Belehrad, Bukurešť, Sofia. Všetky tieto známe mestá a obyvateľstvo v ich okolí sa ocitli v tom, čomu hovorím „sovietska sféra“, všetci sa v tej či onej forme podrobujú nielen sovietskemu vplyvu, ale aj značnej, stále stúpajúcej kontrole Moskvy“. Je príznačné, že aj keď vo Fultone o „železnej opone“ hovoril politik bez oficiálnej štátnej funkcie, jeho vystúpenie prebiehalo za prítomnosti prezidenta USA Harryho Trumana, ktorý nedementoval Churchillove slová.

Zvláštny význam Fultonského prejavu spočíva v tom, že Churchill prirovnal ZSSR k nemeckému fašizmu. Pripomenul svoje varovanie pred rastom agresivity hitlerovského Nemecka v 30. rokoch a priamo povedal, že sa to vzťahuje aj na Stalinov režim, vystríhal pred jeho „uspokojením“:

„Z toho, čo som pozoroval v chovaní sa našich ruských priateľov a spojencov počas vojny, odniesol som presvedčenie, že nič si tak nevážia, ako silu a nič nerešpektujú tak málo, ako vojenskú slabosť“. Samozrejme, Churchill prejavil určité uznanie svojmu nedávnemu spojencovi – v opačnom prípade by mnohí občania západných krajín, ktorí právom uznávali najväčší prínos ZSSR do víťazstva nad hitlerovským Nemeckom, ho nepochopili. Pre milióny Američanov a Britov slová „Leningrad“ a „Stalin“ sa stali symbolmi odvahy a vytrvalosti nezávisle na ich vzťahu voči komunistickej ideológii.

Formulácie Churchilla znamenali, že Západ mení taktiku voči ZSSR. Stalin odpovedal takmer hneď. Neuplynulo ani dva týždňa po prejave vo Fultone a už v interview denníku Pravda vyhlásil, že „národy prelievali krv v priebehu piatich rokov krutej vojny kvôli slobode a nezávislosti svojich krajín, nie kvôli tomu, aby vymenili panovanie Hitlerov za panovanie Churchillov“. Nie je ťažké všimnúť si, že aj Stalin použil prirovnanie k Hitlerovi. Tak cesta naspäť – ku spojenectvu vojenských čias – bola uzavretá.

Veľká hra s názvom „Studená vojna“ viedla k prudkému posilneniu napätosti v medzinárodných vzťahoch a k horúčkovitému zbrojeniu. Ale hlavné bolo to, že „studená vojna“ kaličila osudy ľudí a celých národov, nie raz viedla svet na prah „horúcej vojny“. Ak cena bola tak veľká, vyvstáva zákonitá otázka: či sa dalo vyhnúť sa scenáru vyznačenému Fultonským prejavom Churchilla a odvetnou Stalinovou odpoveďou? Asi za existencie dobrej vôle na oboch stranách bolo možné aspoň nachádzať kompromisy v konkrétnych otázkach. Ale zásadný konflikt bol nevyhnutný: príliš rôzne ba niekedy protichodné boli nielen bežné priority politikov, ale dokonca samotné politické systémy a geopolitické záujmy najväčších štátov, ktoré určovali cesty rozvoja povojnového sveta.

 

 

  •  
    a podeliť sa