Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 februára 2011, 15:14

Družica-1

Družica-1

 Praktické osvojenie si Vesmíru sa začalo 4. októbra roka 1957, keď v Sovietskom zväze vypustili prvú umelú družicu Zeme.

Stiahnuť audio file


 Praktické osvojenie si Vesmíru sa začalo 4. októbra roka 1957, keď v Sovietskom zväze vypustili prvú umelú družicu Zeme.

20. mája roka 1954 sovietska vláda schválila rozhodnutie o vývoji dvojstupňovej medzikontinentálnej rakety R-7. A už 27. mája konštruktérske byro Koroľova – generálneho konštruktéra kozmickej techniky – predstavilo plán vytvorenia umelej družice a jej vypustenia za pomoci raketového nosiča.

Zo spomienok staršieho inžiniera Vladimíra Kondratova, ktorý sa zúčastnil na skúškach rakety R-7:

Koncom decembra roka 1956  išiel som spolu s ďalšími odborníkmi na polygón asi 4 kilometra od malej stanice Ťura-Tam v Kazachstane. (Neskôr tento polygón získal názov Bajkonur). Skúšky R-7 prebiehali nepretržite, takže sme mohli spať iba 30-40 minút denne. Prvý štart R-7 sa konal v polovici mája roka 1957. Raketa neodletela, rozpadla sa. Nálada bola nanič. Veľmi ťažko sme prežívali neúspech. Zasa sme museli pracovať bez prestávok, zisťovali sme príčiny porúch, uskutočňovali previerku, pripravovali sme autonómne systémy a konečne 21 augusta roka 1957 R-7 odletela! Naša radosť nemala konca. Oslavovali sme to ako mohli, kričali sme „Hurá!“, objímali sme sa a bozkávali sa. Po štarte sme dlho nespali. Hovorili sme o budúcej práci“.

Dve novučičké rakety R-7 boli pripravené na odštartovanie. Sergej Koroľov to bral ako zriedkavú šancu vypustiť družicu.

2. októbra Koroľov podpísal nariadenie o leteckých skúškach prvej družice a poslal do Moskvy hlásenie o pripravenosti na to. Odvetné nariadenie neprišlo a Koroľov na vlastné riziko schválil rozhodnutie o premiestnení rakety s družicou na štartovaciu plochu. 4. októbra roka 1957 o 22. hodine 28. minúte 34. sekunde Moskovského času došlo k úspešnému štartu. Na 314,5. sekunde sa družica oddelila a začala vysielať signály.

Tieto signály na polygóne zachytili a počuli v priebehu dvoch minút, potom družica už bola za horizontom. Na kozmodróme jasali. Iba neskôr sa zistilo, že o niekoľko okamihov došlo k poruche. Na 16. sekunde letu sa pokazil systém dodávania paliva a hlavný motor sa vypol o sekundu skôr, ako mal. „Ešte trochu času – a prvá kozmická rýchlosť mohla byť dosiahnutá. Ale kto smie súdiť víťazov? Došlo k veľkému činu!“, - napísal neskôr akademik Boris Čertok.

Let Družice-1 videl celý svet. Jej signál mohol zachytiť ľubovoľný rádioamatér v ľubovoľnom kúte sveta. Napriek tomu, že na družici neboli žiadne vedecké prístroje, prieskum charakteru signálu a optické pozorovanie obežnej dráhy dovolili získať dôležité vedecké údaje.

Ako vždy to chodí v dôležitých veciach, došlo aj ku kuriozitám. Vypustenie družice sa časovo zhodlo so zahájením riadneho medzinárodného kongresu pre astronautiku v Barcelone. Akademik Leonid Sedov za aplauzu siene urobil senzačné vyhlásenie o vyvedení na obežnú dráhu Družice-1. Mnohí vedúci pracovníci sovietskeho kozmického programu kvôli tajnosti neboli známi. V tejto súvislosti Leonid Sedov sa stal známy vo svete, ako „Otec družice“.

Družica-1 lietala 92 dní a uskutočnila 1440 obratov okolo Zeme. Keď začiatkom januára roka 1958 horela v horných vrstvách atmosféry, na obežnej dráhe už bol druhý sovietsky prístroj. Dnes na okolozemskej obežnej dráhe sa krútia tisíce zložitých kozmických prístrojov rôznych krajín sveta – celý systém, ktorý sa začal vytvárať po prvej malej sovietskej družici.

  •  
    a podeliť sa