Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
27 októbra 2010, 20:55

Dialóg Arménska a Azerbajdžanu sa začal v Astracháne

Dialóg Arménska a Azerbajdžanu sa začal v Astracháne

 

Prvým krokom v mierovom dialógu konfliktujúcich Azerbajdžanu a Arménska bude výmena vojnových zajatcov a vrátenie telesných pozostatkov zahynutých vo vojne začiatkom 90. rokov. Oznámil to novinárom prezident Medvedev, ktorý sa zúčastnil na trojstranných rokovaniach v Astracháne.

- Strany odsúhlasili spoločné vyhlásenie, ktoré má len humanitárny charakter , ale je veľmi dôležité s ohľadom na problémy vo vzťahoch medzi Arménskom a Azerbajdžanom v otázke Náhorného Karabachu. Ide o špeciálnu Deklaráciu zameranú na upevnenie opatrení dôvery pre to, aby sa neodkladne uskutočnila výmena vojnových zajatcov a telesných pozostatkov zahynutých. Strany už dávno nie sú v stave otvorenej konfrontácie, ale sú tu problémy, dochádza k výstrelom a zahynutiu ľudí. Kedysi treba urobiť si kroky v ústrety, - povedal Medvedev.

Prezidenti Ruska, Arménska a Azerbajdžanu sa stretávajú už tretíkrát za rok. Poväčšine je to iniciatíva Ruska, ktoré v posledných rokoch plní úlohu vyjednávača v tomto konflikte.

Medzi Arménskom a Azerbajdžanom už vyše 20 rokov neexistujú žiadne vzťahy. Konflikt v Náhornom Karabachu – autonómnej oblasti v zložení Azerbajdžanu , v ktorej žili prevažne Arméni, - sa začal ešte v Sovietskom zväze v roku 1988. Autonómia vyhlásila zámer vystúpiť zo zloženia Azerbajdžanu a pripojiť sa k Arménsku. V roku 1991 sa začal ozbrojený konflikt, v ktorého priebehu sa Baku vynasnažil nepripustiť oddelenie Náhorného Karabachu, oddiely Karabachu podporované Jerevanom a arménskou diaspórou  v iných štátoch zasa bojovali o nezávislosť.  Zrážky prestali iba v roku 1994, keď nadobudla platnosť dohoda o prímerí uzavretá za prostredníctva Ruska. Ale otázka statusu autonómnej oblasti nie je doteraz vyriešená.

Z hľadiska medzinárodného práva Náhorný Karabach je azerbajdžanským územím. Rozhoduje sa o osude siedmich okresov – takmer 15% územia krajiny. Azerbajdžan ich považuje za okupované. A samotný konflikt považuje za zmrazený. Pre všetkých jeho účastníkov, ako aj pre vonkajších pozorovateľov, je očividné, že sa vec čoskoro pohne. Na druhej strane situácia je veľmi krehká a všetko stroskotá, ak jedna zo strán použije silu. Na takéto akcie sa môže odhodlať Baku. Azerbajdžan má čo stratiť. A preto zatiaľ sa úsilie Ruska ako vyjednávača zameriava na podporenie miera v regióne.

  •  
    a podeliť sa