Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
4 júna 2010, 07:34

Časť tretia.

 Časť tretia.

    Tak teda smrteľne urazený cárom Alexandrom Napoleon Bonapart oznámil svoj sobáš s dcérou rakúskeho cisára Františeka 1. Máriou Luisou. 7. januára roka 1810 už bola hotová sobášna zmluva.

 

Tak teda smrteľne urazený cárom Alexandrom Napoleon Bonapart oznámil svoj sobáš s dcérou rakúskeho cisára Františeka 1. Máriou Luisou.

7. januára roka 1810 už bola hotová sobášna zmluva. Na texte nemuseli veľa pracovať, jednoducho zobrali z archívu a odkopírovali sobášnu zmluvu Napoleonova predchodcu na francúzskej stolici, kráľa Ludvíka 16., ktorý sa oženil s inou rakúskou princeznou - Máriou Antoinettou, rodnou tetou Napleonovej nevesty. Hneď po tom, ako zmluvu prepísali, poslali ju na ratifikáciu rakúskemu cisárovi. František ju okamžite ratifikoval,  správa o tom prišla do Paríža 21. februára a už 22. februára maršal Berthier - náčelník hlavného štábu vo Viedni - odcestoval do Viedne s pozoruhodnou misiou: mal zastupovať ženicha, číže samotného Napoleona, počas slávnostného obradu zosobašenia sa, ktorý sa mal konať vo Viedni.

*****

V Petrohrade správu o rýchlom Napoleonovom rozhodnutí prijali s radosťou. Ale nie všetci. Ruský veľvyslanec v Paríži knieža Kurakin napísal Alxandrovi: „Každé zblíženie Napoleona s Rakúskom uvoľňuje mu ruky vo vzťahoch s Ruskom. Ako tvrdia informované zdroje, starý knieža Metternich, otec rakúskeho veľvyslanca vo Francúzsku, šťastím sa rozplakal, keď sa dozvedel o naplánovanom sobáši".

Jeho syn Klement Metternich, ktorý sa neskôr preslávil ako diplomat,  sa tiež netajil so svojou radosťou. Rakúsko je zachránené, opakovali v cisárskom paláci v Schönbrunne.

V Petrohrade vládli nejasné obavy. Spokojná bola iba vdova po Pavlovi Mária Fjodorovna, dcéra vojvody z Würtembergu, tradičného súpera Francúzov. Exaltovane vyhlasovala, že „monstrovi Minotaurovi" nehodili ako obeť jej dcéru, ale dcéru rakúskeho cisára. Avšak Alexander 1, gróf Rumjancev, veľvyslanec Kurakin a dokonca zúriví odporcovia francúzskeho sobáša boli znepokojení. Zdalo sa im, že Rakúsko definitívne vstupuje do sféry Napoleonovej politiky a že Rusko ostalo samo tvárou v tvár nenávidenému dobyvateľovi Európy.

*****

Po hrozných porážkach Rakúskej ríše vo vojne proti Napoleonovi a po stratách roka 1809, keď bola krajina okupovaná francúzskou armádou, sobáš dedičky rakúskeho trónu s najmocnejším šlovekom Vesmíru sa zdal Beethovenovým súčasníkom akousi záchranou. Obyvatelia Viedne jasali. Zachovali sa spomienky Jozefa Haydna, ktorý rozprával, ako sa francúzski dôstojníci naraz premenili z nepriateľov na jeho ovbdivovateľov.  Chodili k nemu na návštevy, hovorili o hudbe a žiadali, aby pre nich zložil akýsi krásny menuet... A nik nehovoril o vlastenectve a nepríjemnostiach. Napríklad, práve na vrchole  osláv pred svatbou Napoleon rozkázal, aby popravili vodcu tirolských insurgentov, konečne dolapeného roľníckeho partyzána Andrého Hofera. Poprava sa konala v Mantove. Predtým, ako ho zastrelili, oddany muž stihol vykriknúť: „Nech žije môj dobrý cisár František!" Ale dobrý cisár František, za ktorého Hofer obetoval život, zakázal spomínať meno nevzdelaného tirolského roľníka, ktorý svojou prehnanou oddanosťou a nemiestnym vlastenectvom mohol vyvolať Napoleonovu nespokojnosť s celým Rakúskom.

*****

11. marca roka 1810 vo viedenskej katedrále svätého Štefana, kde pred 19 rokmi odslúžili zádušnú omšu po Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi, uzavreli v prítomnosti celej cisárskej rodiny, celého dvora, diplomatického zboru a generálov štábu sobáš 18-ročnej arcivojvodkyne Márie Luisy s cisárom Napoleonom. Nevesta nikdy predtým ženicha nevidela. Nemohla ho vidieť ani u oltára, lebo, ako jej povedali, považoval za zbytočné unúvať sa, aby osobne prišiel do Viedne dokonca na vlastný sobáš. Vo Viedni sa s tím ale zmierili. Maršal Berthier, jeden z tých, vďaka ktorým Napoleon porazil ruskú a rakúsku armádu u Slavkova, a arcivojvoda Karl vykonali s dôstojnsťou všetky obrady, ktoré bol povinný vykonať ženich. Bola to najhlúpejšia paráda na svete. Ako dvaja muži mohli stelesniť jedného neprítomného ženicha? Čudovali sa tomu aj súčasníci, ktorí sa neveľmi vyznali v podrobnostiach cisárskych sobášov. Berthiera Napoleon poslal do Viedne, aby znázorňoval cisára Napoleona a formálne požiadal o ruku Márie Luisy, arcivojvoda Karl na žiadosť a priame pozvanie Napoleona mal prísť do katedrály a tam Berthier mu odovzdal Máriu Luisu, ktorú arcivojvoda Karl (ktorý tiež, ako predtým Berthier, hral Napoleona) odviedol k oltáru a stál popri nej počas bohoslužby, po čom novú francúzsku cisárovnu  vypravili s patričnou úctou a sprievodom do Francúzska.

*****

Vravia, že keď sa o tom dozvedel Alexander 1., zvolal: „Nie je to blázon! Je to geniálny stratég! Vydal sa za druhého a urobil zo seba tretieho!" Ale jeho korunovaná matka zmýšľala inakšie! „Blázinec!, - hvorila. - Je to blazinec. Aké je to šľastie, že sa moje dcéry na tom nezúčastujú!"

*****

Na ceste cez Bavorsko 18-ročnej madame Napoleonovej dali pocítiť, že je manželkou vládcu Európy. Po celej ceste stáli malé deti s vetvičkami v rukách a volali: „Hosanna!" Samotný novomanžel privítal svoju manželku neďaleko Paríža, na ceste do Compiégne. Iba vtedy novomanželia uvideli jeden druhého.

V Európe táto udalosť urobila veľký dojem, a všade sa o tom hovorilo. „Je to koniec vojny, Európa získala rovnováhu, začne sa šťastná doba", - hovorili obchodníci hansejských miest presvedčení, že Anglicko, ktorému Napoleon vyhlásil vojnu nie na život, ale na smrť, definitívne prišlo o pomoc Rakúska na kontinente a bude musieť prosiť o zľutovanie.

Iba jeden Metternich opakoval: „Anglicko sa nezaujíma o Napoleona, Bonapart nebude bojovať proti nemu, ale proti jednej z dvoch mocností, ktoré mu nedali nevestu. Ale ak mu ju ponuknú, už si ju nezoberie".

Metternich mal fakticky pravdu. Pred začiatkom vojny proti Napoleonovi ostávalo ešte menej ako 850 dní.

  •  
    a podeliť sa