Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
26 apríla 2010, 18:00

Permskí bohovia v kultúrnom priestore

Permskí bohovia v kultúrnom priestore

    Výstava bohovia Uralu sa pripravuje na cestu do Francúzska. Výstava kultov


Stiahnuť audio file

 


Výstava bohovia Uralu sa pripravuje na cestu do Francúzska. Výstava kultových sôch z uralského mesta Perm v Lyonskom múzeu v septembri môže byť jedným z najvýznamnejších udalostí roka Ruska vo Francúzsku a roka Francúzska v Rusku.

Zbierka Permskej umeleckej galérie pozostávajúca z vyše 400 exponátov, sa preslávila na celom svete, veď objemné zobrazenia svätých nie sú pre východné kresťanstvo typické. Ale do dnešných dní sa zachoval obzvlášť uctievaný v Permskom kraji Kristus sediaci a Nikolaj /Mikuláš/ Možajský /ináč Nikolaj - Mikuláš tvoriaci zázraky/... „Také množstvo a kvalitu drevených sôch ako u nás, nenájdete nikde v našej krajine", - uistila v interview pre Hlas Ruska Námestníčka riaditeľa Permskej galérie Nina Kazarinová:

- Je to svojrázny brend nášho kraja. Veď sochy - to nie sú iba pamätníky a zobrazenia svätých. Je to celý komplex, ktorý sa dá dokonca ťažko rozdeliť na nejaké súčasti: duchovný život, povery a druhy tvárí, ktoré tu boli a sú. A ak Boh stvoril človeka podľa seba, naši rezbári tiež vytvárali Bohov podľa seba! Ale aj pri všetkom vyjadrení etnického pôvodu sú permské sochy oveľa viac štylizované a zovšeobecnené, ako katolícke zobrazenia.

Permská múzejná zbierka drevených sôch vďačí svojou existenciou v mnohom vedcovi Nikolajovi Serebrenikovi. V roku 1920, kedy sa po revolúcii začali zatvárať cirkvi a kláštory, začal zbierať unikátne pamätníky a fakticky ich zachraňovať. Ale získať sochy nebolo jednoduché: miestne obyvateľstvo sa bránilo. S každou sochou odchádzajúcou do múzea sa ľudia lúčili ako so zosnulým: kládli ju do debny podobnej na rakvu, ktorú zaplnili stružlinami, aby sa jej ležalo mäkšie a pod hlavu jej kládli vankúš.

Podobné povery zostali pravdaže v minulosti, ale nadchádzajúci odchod kolekcie do Francúzska predsa len vyvolal u obyvateľov mesta znepokojenie. Raz niekoľko sôch utrpelo počas prevozu na výstavu do Moskvy. Ale tu by nemalo byť nijaké znepokojenie: prevozom sa bude zaoberať solídna firma a sochy zabalia do obalov s klimatickou kontrolou pre každú z nich oddelene.

Európa má slovom unikátnu šancu zoznámiť sa s veľmi zriedkavou kolekciou.

Vid Fotogaléria  

  •  
    a podeliť sa