Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
2 apríla 2010, 20:11

Stránky dejín: „Je tu živá pamiatka na kapitána Jána Nálepku"

Stránky dejín: „Je tu živá pamiatka na kapitána Jána Nálepku"

 

Na prahu 65. výročia Veľkého víťazstva nad fašizmom s vďakou si spomíname na odvážnych hrdinov druhej svetovej vojny - predstaviteľov rôznych národov. Medzi nimi bol Slovák Ján Nálepka. Poznal ho a veľmi si cenil Zachar Bogatyr, bývalý komisár veľkého partizánskeho útvaru, ktorý pôsobil v rokoch vojny v lesoch Ukrajiny a Bieloruska. Spomína si na udalosti zo zimy rokov 1942-1943:

- Práve vtedy sme sa dozvedeli o Jánovi Nálepkovi, - hovorí Zachar Bogatyr. - Prešli sme na pravý breh Dnepra a pred 1. januárom roka 1943 sme zriadili svoju základňu v Žitomirskej oblasti, v lesnom hospodárstve Selezňovka. Vedenie okupačného režimu sa dozvedelo o premiestnení veľkých partizánskych síl a usporiadali trestnú operáciu. Obkľúčili časť lesa a začali zužovať obkľúčený priestor smerom k Selezňovke, kde bol náš štáb. Partizáni sa dali do boja proti trestným oddielom. Boj bol ťažký, trval takmer 24 hodín. Vždy po riadnom útoku hitlerovských tankov a pešiakov do boja sa zapájalo ich delostrelectvo. Ale náboje nevedno prečo svišťali ponad našimi hlavami a leteli ďalej, vybuchovali ďaleko za nami. Samozrejme, že sme sa z toho tešili, mysleli sme, že to bola šťastná náhoda: delostrelci asi boli neskúsení. Potom sa ale zistilo, že s dielmi narábali vojaci 101. pluku slovenskej divízie, ktorá vtedy bojovala na strane hitlerovcov. Jednoducho schválne nemierili presne. Štábu tohto pluku velil kapitán Nálepka.

Neskôr vojaci útvaru Alexandra Saburova sa stiahli do lesa. A raz cez dôveryhodnú osobu z obyvateľov mesta Jeľňa partizánom prepravili list, v ktorom bolo niekoľko ruských slov: „Slováci nestrieľajú po Rusoch, keď budem môcť, ohlásim sa".  A podpis: „Kapitán Repkin". Túto prezývku pre seba vymyslel samotný Ján Nálepka. Bol tu ešte veľmi zaujímavý prípad. Podarilo sa nám umiestniť našu mladú rozviedčicu Gaľu do 101. pluku slovenskej divízie.   Začala tam pracovať ako čašníčka v jedálni.  Raz ju poslali, aby zaniesla obed náčelníkovi štábu do jeho kabinetu. Mladý dôstojník tam bol sám a začal sa ju pýtať na rodinu a na predvojnový život. Potom zdvihol slúchatko telefónu vytočil číslo (potom sa ukázalo, že neexistujúce) a začal pomaly hovoriť o detailoch nadchádzajúcej trestnej operácie fašistov proti partizánom. Oznámil približný termín lesnej operácie, uviedol počet tankov a guľometov a na konci rozhovoru povedal: „Pozdravuje vás kapitán Repkin!" Potom sa obrátil ku Gali, ktorá upratovala riad zo stola, a začal hovoriť o hudbe, tancoch, žartoval a dievča sa smialo. Po práci si našla čas o poslala túto mimoriadne cennú informáciu do partizánskeho útvaru. A takýchto prípadov bolo veľa.

Byť náčelníkom štábu veľkého štábu v podmienkach frontu a okupačného režimu, keď každý krok mohla sledovať hitlerovská kontrarozviedka, a pritom pomáhať antifašistom a nevyzradiť sa, ako to robil Ján Nálepka, zrejme vyžadovalo nevšedné schopnosti a odvahu, - poznamenal Zachar Bohatyr. - Pomáhal našim spojkám, informoval o možnom skorom zaistení toho či oného človeka, zachraňoval im životy, veď stihli utiecť pred represáliami o lesa k partizánom! Pamätám sa, ako v marci roka 1943 Ján Nálepka poslal k nám do oddielu stotníka Čembalyka s dôležitým listom, v ktorom sa hovorilo: „Chystáme sa odísť do lesa, aby sme so zbraňou v ruke bojovali proti nepriateľovi. Kde a ako sa stretneme?" Odpoveď sme poslali so stotníkom. Mesiac po tom došlo k nášmu stretnutiu: v noci na 15. mája kapitán Ján Nálepka, nadporučíci Petr Katin, Imrich Lysák a ďalších 60 vojakov slovenskej divízie odišli k partizánom, zapojili sa do útvaru Alexanda Saburova. Na ich žiadosť bol zostavený jednotlivý slovenský oddiel, ktorého veliteľom sa stal Ján Nálepka. Slováci odvážne bojovali. Kapitán Nálepka bol inteligentný, vzdelaný, skvelý dôstojník, šarmantný človek s jemným zmyslom pre humor. Ľahko znášal všetky ťažkosti partizánskeho života v lese. Nikdy, ani v tých najťažších chvíľach, nepochyboval o porážke wermachtu a Hitlera. Sníval o tom, ako sa vráti domov, na Slovensko, a začne šťastný mierový život. Ale žiaľ, nedožil sa veľkého víťazstva, hrdinsky zahynul 16. novembra roka 1943 v ťažkom, krvavom boji pri meste Ovruč na Ukrajine.

Po skončení vojny v Ovruči otvorili múzeum kapitána Jána Nálepku, ktorému za odvahu v bojoch proti fašizmu udelili in memoriam titul Hrdinu Sovietskeho zväzu. Aj v Moskve  v múzeu vojenskej slávy, v expozícii venovanej partizánom oddielu Alexandra Saburova, sa uschovávajú dokumenty o slovenskom oddiele a hrdinských činoch kapitána Nálepku. V Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku uctievajú pamiatku po odvážnom slovenskom dôstojníkovi, ktorý bojoval proti fašistom.

  •  
    a podeliť sa