Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
11 marca 2010, 14:12

Západné tendencie zblíženia sa s Ruskom

Západné tendencie zblíženia sa s Ruskom

    Čosi sa značne mení vo vzťahu Európy voči Rusku, domnieva sa riaditeľ Centra politických výskumov profesor Boris Šmeľov po analýze rokovacieho poriadku zasadania Europarlamentu v Štrasburgu.

 

Čosi sa značne mení vo vzťahu Európy voči Rusku, domnieva sa riaditeľ Centra politických výskumov profesor Boris Šmeľov po analýze rokovacieho poriadku zasadania Europarlamentu v Štrasburgu. Zahrňuje do seba posúdenie správy o európskej obrannej stratégii a politike v oblasti bezpečnosti, podľa ktorej (citujeme) „pri budovaná systému PRO USA v Európe sa má zohľadniť názor Ruska".

- Vo vzťahu EÚ voči Rusku pozorujeme dnes dosť veľa nových prvkov, ktoré sa dajú oceniť kladne.  V Európe si začínajú uvedomovať, že ďalšie upevnenie pozícií EÚ vo svete je úzko spojené s tým, ako sa budú vyvíjať vzťahy s Ruskom. Snaha o vzájomné pochopenie a bilanciu záujmov prekonáva odcudzenie posledných dvoch rokov, vyvolané konfliktom na Kaukaze. V európskej tlači sa už ozývajú úvahy na tému začlenenia Ruska do NATO. Zdá sa, že Rusko sa stalo potrebné pre alianciu pre upevnenie pozícií vo svete. Mení sa tiež vzťah európskych lídrov voči návrhu prezidenta Medvedeva uzavrieť Zmluvu o európskej bezpečnosti. Zdá sa, že už sú ochotní posúdiť túto iniciatívu tak kancelárka Merkelová, ako aj prezident Sarkozy.

Čím bola vyvolaná podľa Borisa Šmeľova zmena v prístupoch Európy k našej krajine?

- Podľa mňa je úplne očividné, že sústredenie len na spolupráci so USA nedovoľuje Európe premeniť sa na mocné centrum politického vplyvu. V situácii, keď prezident Ameriky postupne robí stredobodom svojej pozornosti Ázijsko-Tichomorský región, ba aj samotné USA prežívajú nie najlepšie časy, európski lídri demonštrujú určitú rozhodnosť v schválení racionálnych rozhodnutí. Samozrejme, ešte je priskoro hovoriť o novej kvalite rusko-európskych vzťahov. Ale ako sa vraví, ťažké sú iba prvé kroky... Pozrite sa, Lisabonská zmluva vytyčuje pred Európanmi úlohu vývoja spoločnej obrannej politiky a politiky vonkajšej bezpečnosti. Je to možné hodnotiť akokoľvek skepticky, ale Európa zjavne chce tu hrať samostatnú úlohu.

Na svojej strane naša krajina nie raz navrhovala Západu rôzne varianty účasti na realizácii systému protiraketovej obrany. Z rôznych príčin sa vec brzdia. Ale doslova v týchto dňoch najvyšší veliteľ spojeneckých ozbrojených síl NATO admirál James Stavridis vyhlásil: rozmiestnenie prvkov PRO v Európe predpokladá vzájomnú súčinnosť s Ruskom.

Vyžaduje to veľmi veľký stupeň dôvery medzi Ruskom a Západom, Ruskom a USA. Prvým krokom na ceste dôvery sa má stať podpísanie Zmluvy s Američanmi o znížení strategických útočných zbraní. A potom jej ratifikácia... V Rusku ratifikácia bude závisieť od toho, či v dokumente bude nadviazané zníženie jadrových zbraní na americkú politiku PRO s ohľadom na záujmy Ruska. Vyzerá to tak, že v poslednom čase sa to stáva možné...

Zhrňujúc toto všetko profesor Boris Šmeľov s opatrným optimizmom poznamenal: „Je možné, že sa stávame dnes svedkami kvalitatívne novej etapy rozvoja vzťahov medzi Ruskom a Západom".
  •  
    a podeliť sa