Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
5 marca 2010, 19:07

100 rokov sna o rovnoprávnosti

100 rokov sna o rovnoprávnosti

  Uplynulo sto rokov odo dňa, kedy známa nemecká socialistka Klára Cetkinová navrhla sláviť Deň boja za práva žien, ktorý sa časom transformoval na sviatok Medzinárodný deň žien - 8. marec.

Uplynulo sto rokov odo dňa, kedy známa nemecká socialistka Klára Cetkinová navrhla sláviť Deň boja za práva žien, ktorý sa časom transformoval na sviatok Medzinárodný deň žien - 8. marec. Ako podotýka denník Nové izvestia, dámam sa za storočie podarilo dosiahnuť podstatnú zmenu sociálno-právneho štatútu predstaviteliek nežnej polovičky.

Ale diskriminácia v mnohých oblastiach života pretrváva dodnes. Ženy sa stretávajú s ťažkosťami pri získaní vysokoškolského vzdelania a zamestnaní a stereotypy o zložitých vzájomných vzťahoch napríklad slabého pohlavia a techniky sú už dávno obľúbenou témou anekdot. Hoci aj život dávno vyvrátil všetky tieto stereotypy. Ale vyrástla celá generácia mužov, ktorí nevedia dokonca ani žiarovku vymeniť, vtedy keď si ženy úspešne osvojili fakticky všetky mužské povolania, vrátane aj technicky zložitých.

Experti sú presvedčení, že sviatok 8. marca sa pomaly transformoval na deň osláv dvoch X chromozóm. Dámam teraz neželajú bojovať o svoje práva, ale vrátiť sa ku klasickej trojke: kuchyňa - deti - cirkev. Príčina transformácie sviatku tkvie v tom, že nie je treba ostro bojovať za rovnoprávnosť, ak to prinajmenej porovnať so situáciou spred sto rokov. Ženy majú hlasovacie právo, môžu získať vysokoškolské vzdelanie a zaoberať sa vedeckou činnosťou, rozhodovať o rozvode a umelom prerušení tehotenstva, seriózny pokrok sa pozoruje aj na pracovnom trhu. Samotné dámy pochopili, že sa môžu zaoberať ešte niečím iným, ako rodinou. Podobný efekt takej situácie sa prejavuje v dvojitých normách. Stále častejšie sa stretávajú ženy vyžadujúce so rovnaké práva a nerovnaké povinnosti.

Komentár k článku dňa

Známy ruský historik a publicista Murat Kurijev hovorí o nevyhnutnosti rozdeliť boj za práva žien a morálno-etické následky takého boja.

- Ako iba ženy získajú volebné právo, ako začínajú byť zastúpené v mocenských orgánoch, nerovnoprávnosť sa stráca. Nasledovný boj o akúsi rovnoprávnosť, to nie je otázka politická, ale skôr emocionálnej povahy. Prvý dokument oficiálneho zjazdu žien bojovníčok za práva žien  sa nie náhodou prijal v roku 1848 v Amerike s veľmi typickým názvom. Nazýval sa ako Deklarácia citov. Ak vravíme o ženskom sviatku, zdá sa mi, že žena by mala zostať v prvom rade ženou a matkou. Jej kariérne úspechy, to nie je otázka o slabom pohlaví, ale otázka o tom, čo chce. Ak chce niečo obetovať v prospech toho, nech obetuje a sama sa rozhodne. Nakoniec aj to je rovnoprávnosť. V akomkoľvek prípade sú ženám otvorené všetky cesty, až do vesmíru.

Podľa prezidentky consaltingovej spoločnosti Staraja ploščaď Svetlany Kolosovej, pracovný úspech sa môže naprogramovať, ale šťastie nie...

- Nechápeš kde je šťastie. Šťastie je u spokojnej matky vydatej tridsať až štyridsať rokov, rastú u nej vnuci a šťastné deti. Alebo je to žena, ktorá si zarobila peniaze, urobila kariéru, stala sa známou a populárnou. Aj tak to  nemôže nik zmerať ... Hlavný ukazovateľ storočného boja spočíva v tom, že žena si môže sama vybrať. Myslím si, že teraz sa najskôr muži  snažia získať rovnaké práva so ženami. Odoberajú u nich deti pri rozvode, konkurujú s nimi vo výrobe a na finančnom trhu. A aj na politickej scéne sa udiali za storočie globálne zmeny.

To bol publicista Murat Kurijev a prezidentka consaltingovej spoločnosti Staraja ploščaď Svetlana Kolosová.

 

 

 

  •  
    a podeliť sa