Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
2 februára 2010, 13:42

Jaltinské svetové usporiadanie vydržalo polstoročia

Jaltinské svetové usporiadanie vydržalo polstoročia

    Vo februári roka 1945 lídri USA, Anglicka a ZSSR načrtli v meste Jalta obrysy povojnového sveta.

 

Vo februári roka 1945 lídri USA, Anglicka a ZSSR načrtli v meste Jalta obrysy povojnového sveta. Pre jedných historikov schválené pred 65 rokmi rozhodnutia znamenajú kapituláciu Západu pred ZSSR, pre iných - triumf diplomacie USA, pre tretích - znovurozdelenie sveta z pozícií sily. V skutočnosti v Jalte bol dosiahnutý kompromis - zložitý a mnohovrstevný. Napísal o tom kandidát historických vied Sergej Guk.

Vo februári roka 1945 hlavným pre spojencov bolo povojnové usporiadanie v Európe, ktoré by vylúčilo opakovanie tragédie svetovej vojny. Ale tí, ktorí  vykonajú určitú prácu a oboznámia sa s výsledným komuniké Jaltinskej konferencie, všimnú si jej „americký" prízvuk. Vtedajší minister zahraničia USA Edward Stettinius po vojne konštatoval: „Vcelku Jaltinské dohody boli diplomatickým triumfom USA a Anglicka". Sovietski predstavitelia urobili v Jalte viac ústupkov, ako západní partneri.

Prezident USA Roosevelt prišiel v Jalte s myšlienkou založenia Organizácie spojených národov, ktorú nastolil na Teheránskej konferencii v roku 1943.  Ale ešte predtým, ako svedčia historici, v rozhovore s ministrom zahraničných vecí ZSSR Molotovom prezident hovoril o svojej predstave sveta bezo zbraní: po vojne obmedzené ozbrojené sily si mali dovoliť iba USA, Anglicko, ZSSR a možno - Čína. Mohli by sa používať výlučne z povolenia všetkých „členov klubu" a len proti potenciálnemu agresorovi. Všetky ostatné krajiny mali by dodržiavať „antimilitaristickú diétu". Podľa presvedčenia Roosevelta, „horúčkovité zbrojenie bolo nezlučiteľné so zdravým svetovým hospodárstvom". Medzitým Američania už vtedy kontrolovali globálny finančný systém a obchod. V roku 1943 bol vyvinutý plán preberania pod kontrolu USA najdôležitejších naftových a uránových ložísk vo svete. A to sa dalo dosiahnuť aj bez použitia vojenskej sily. Ale na konferencii v Jalte Roosevelt sa obmedzil len na návrh o založení OSN. Plán všeobecného odzbrojenia v podmienkach pokračujúcej vojny považoval za predčasný. Churchill na rozdiel od Stalina, ktorý podporil myšlienku, prišiel   s celou radou podmienok. Zvlášť britského premiéra pobúril návrh zaviesť spravovanie Organizáciou spojených národov niektorých koloniálnych území. Vyhlásil, že nepripustí zasahovanie do záležitosti Britského impéria. Kvôli zachovaniu jednoty vyšli mu v ústrety.

Nespokojnosť Churchilla vyvolalo tiež odstúpenie Washingtonu od predošlého plánu - zdržiavať postup „ruských barbarov" do Európy. Pre tento cieľ Londýn bol ochotný vytvoriť alianciu s Nemeckom a vzdať sa operácie Overlord. Tieto plány nedávno boli odtajnené a sprístupnené pre výskumníkov. Ich realizácii zabránili veľké prelomy Červenej armády v posledných mesiacoch vojny. Roosevelt bol pragmatikom: uvedomoval si, že za týchto podmienok bolo nereálne obmedziť sovietsky vplyv v Európe.

Rozhodnutia Jaltinskej konferencie v mnohom určili povojnové usporiadanie v Európe na nasledujúce polstoročie. Mnohé z nich ostali na papieri, ale nemenné je to hlavné: rozdeľujúca „červená čiara", ktorú strany neprekročili. Až do rozpadu socialistického systému.

  •  
    a podeliť sa