Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
25 januára 2010, 20:02

Hrdina „etnických čistiek"

Hrdina „etnických čistiek"

    V Európe naďalej aktívne posudzujú výnos odchádzajúceho ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka o udelení titulu Hrdinu Ukrajiny Stepanovi Banderovi. Zvláštne pobúrenie to vyvolalo v Poľsku.

 

V Európe naďalej aktívne posudzujú výnos odchádzajúceho ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka o udelení titulu Hrdinu Ukrajiny Stepanovi Banderovi. Zvláštne pobúrenie to vyvolalo v Poľsku. Veď ničenie poľského obyvateľstva na okupovaných hitlerovcami územiach je jedným z najhroznejších zločinov Banderu a jeho založenej v roku 1942 Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). Tu je názor kandidáta historických vied Petra Iskenderova.

- Bezpochyby Viktor Juščenko, ktorého všetkých 5 rokov prezidentstva sa niesli pod protiruskou vlajkou, aj svojim výnosom o „heroizácii" pomáhača nacistov a kata Banderu mieril do Ruska. Je to jednoduchá logika: nepriateľ môjho nepriateľa je mojim priateľom. O to viac, že samotná Ukrajina, napriek všetkým výskumom domácich historikov, sa nemôže pochváliť bohatými samostatnými dejinami mimo jednotného s Ruskom historicko-kultúrneho priestoru. Čo sa dá robiť, ukrajinská štátnosť nemá tak hlboké a vyvinuté korene, ako, povedzme, Rusko alebo Poľsko!

Samozrejme, Viktora Juščenka takáto situácia neteší. Ale namiesto toho, aby budoval národnú ideológiu na základe myšlienok vzájomnosti a úzkeho spojenia osudov ukrajinského a ruského  (a súčasne aj bieloruského a poľského) národov, začal nakoľko mohol vyzdvihovať každého ukrajinského historického činiteľa - len aby jeho „hrdinské činy" mali protiruský charakter. Takto sa objavili na pozadí ukrajinskej štátnosti takí „hrdinovia", ako hetmani Wygovský a Mazepa, jeden zo zakladateľov UPA Roman Šuchevič a nakoniec samotný Stepan Bandera.

Avšak tentokrát Juščenko to zjavne prehnal. Mieril do Rusov, ale trafil do svojich spojencov Poliakov. Veď práve protipoľské „etnické čistky" boli podstatou činnosti Stepana Banderu a útvarov jeho UPA na Západnej Ukrajine v roku 1943. Vtedy podľa rôznych údajov bolo zabité 120 až 200 tisíc mierových Poliakov a Židov. Toto hovorí riaditeľ Fondu efektívnej politiky Kirill Tanejev:

- Tieto udalostí sú hroznou zaťažujúcou poľsko-ukrajinské vzťahy tragickou katastrofou. Problém je v tom, že oficiálne Poľsko považuje Viktora Juščenka za „odchádzajúcu postavu". A preto nedošlo k demaršu na úrovni MZV. Juščenko, ako vravia americkí politici, je „chromou kačicou". Povedal by som dokonca, že už nemá ani krídla.

„Viktor Juščenko vedel, že vzdával hold človeku, ktorý bol odsúdený v predvojnovom Poľsku na trest smrti za účasť na zavraždení ministra vnútra Poľska Bronislawa Perackého, človeku, ktorý aktívne spolupracoval s nacistami, zakladateľovi ideológie a vojenských oddielov, ktoré vystúpili proti Poliakom a Poľskému štátu", - takto pobúrene, a to právom, reagoval jeden z najautoritatívnejších poľských politikov, bývalý ministerský predseda Leszek Miller. Dokonca minister kancelárie prezidenta Lecha Kačinského (bývalého Juščenkovho priateľa) Mariusz Handzlik bol nútený reagovať na heroizáciu organizátora genocídy Poliakov: „So začudovaním sme sa dozvedeli o rozhodnutí prezidenta Ukrajiny o Stepanovi Banderovi. Počítali sme sa s väčším pochopením zo strany našich ukrajinských partnerov". Čo je pravda, v Rusku už dávno s pochopením pána Juščenka nepočítajú.  Leszek Miller bez okolkov označil výnos Viktora Juščenka a jeho porážku v prvom kole prezidentských volieb na Ukrajine za „symbolický pohreb východnej politiky prezidenta Lecha Kačinského".

  •  
    a podeliť sa