Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
13 januára 2010, 18:58

Politická energetika, alebo energetická politika

Politická energetika, alebo energetická politika

  Rusko-turecké vzťahy stúpajú a je to spolupráca strategických partnerov, podčiarkol Dmitrij Medvedev na schôdzke s predsedom vlády Turecka. Moskva a Ankara sú susedia a od toho nakoľko blízke sú ich pozície, záleží mikroklíma v celom regióne. Dôležité miesto v spolupráce oboch krajín obsahuje energetika a strany už pracujú nad veľkými spoločnými projektmi.

Tajip Erdogan súhlasil s ruským lídrom a podčiarkol, že Moskva a Ankara ešte nevyužili všetky možnosti a majú ešte urobiť dôležité kroky na vybudovanie energetickej infraštruktúry. Ide o účasť Ruska na projekte Samsun-Džejchan. Výstavba ropovodu sa začala v roku 2007 a dokončiť ho majú v roku 2011. V súčasnosti sa aj Rusko  zapája do výstavby tohto ropovodu. Vzťahy v energetickej sfére medzi Ruskom a Tureckom sa poslednú dobu rozvíjajú, podčiarkol v interview pre Hlas Ruska riaditeľ Fondu národnej energetickej bezpečnosti Konstantín Simonov:

 

  • - Ešte pred dvoma rokmi bolo Rusko aTurecko  v štádiu stálych konfliktov. Napríklad Ankara stále bránila plavbám cez Bospor a Dardanely našim lodiam s ropou. Nechcela budovať ropovod a motivovala to ekologickými dôvodmi. Turecká vláda, a experti stále hovorili o tom, že treba rozvíjať dodávky do Európy z územia Strednej Ázie a že Rusko nie je spoľahlivý partner. Ale v roku 2009 sa situácia principiálne zmenila. Na dnešný deň vidíme, že Turecko sa posudzuje ruskou vládou ako jeden z prioritných partnerov. A aj plynový projekt Južný Prúd povedie cez územie Turecka. Vznikla téma nielen plynovej spolupráce, ale aj spolupráce ropnej. Turecká strana potrebuje ropovod Samsun-Džejchan. A potrebuje ho predovšetkým kvôli zvýšeniu tranzita do Európy cez turecké územie. V princípe nie je zvýšenie dodávok cez Čierne more  náš najväčší tranzitný problém. Tým viac, že naša účasť na projekte Samsun-Džejchan faktický ovplyvňuje realizáciu iného veľkého projektu, o ktorom Rusko veľa hovorilo. Mám na zreteli ropovod Burgas-Alexandrupolis. Vzniká otázka, či sa treba zúčastniť hneď na dvoch projektoch. Preto je v projekte Samsun-Džejchan väčší politický základ. Turecko sa posudzuje Ruskom ako strategický partner v otázkach tranzitu. A v tejto súvislosti robíme kroky v ústrety Ankare.

 

Energetická spolupráca Moskvy a Ankary sa stala hlavnou otázkou na schôdzke tureckého predsedu vlády s ruským kolegom Vladimírom Putinom. A ide nielen o výstavbu ropovodu. Ako sme sa dozvedeli, ruská spoločnosť Strojtransgaz rokuje o účasti na privatizácii istanbulskej plynárenskej spoločnosti. Okrem toho spoločnosť Gazprom, ktorá dodáva plyn do Turecka, je ochotná zabezpečiť dodatočné objemy plynu. A ruský koncern Silové mašiny posudzuje možnosť účasti na výstavbe 4 veľkých elektrární.

 

 

 

  •  
    a podeliť sa