Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 októbra 2009, 12:12

Rusko a Česko: pri prameňoch

 Dnes je národný sviatok Českej republiky. V tento deň – 28. októbra vzdáva prezident Václav Klaus tradične hold pamiatke zakladateľovi nezávislého československého štátu Tomášovi Masarykovi.

Карлов мост  в Праге фото РИА Новости Dnes je národný sviatok Českej republiky. V tento deň – 28. októbra vzdáva prezident Václav Klaus tradične hold pamiatke zakladateľovi nezávislého československého štátu Tomášovi Masarykovi. Zjavne ako vďaku za zanechané Čechom veľké demokratické dedičstvo, súčasťou ktorého je idea blízkosti ruského a českého národu.
-Ako tie dávne udalosti ovplyvnili budúce rusko-české vzťahy? Túto otázku sme zadali odborníčke na české dejiny, staršej vedeckej pracovníčke Ústavu Slávistiky a Balkanistiky Ruskej federácie Jelene Serapionovej:

- V Rusku sa napísalo nemálo vedeckých prác o období stanovenia Prvej Československej republiky. Ale je pochopiteľné, že v sovietske časy bol prístup k tejto historickej udalosti idealizovaný. Hlavný dôraz sa kládol na vplyv Októbrovej revolúcie, ktorá, podotknem, nesporne ovplyvnila československé udalosti. Ale ako chápeme teraz, rozhodujúcim faktorom bolo predsa len veľmi silné hnutie Čechov a Slovákov za sebaurčenie, ktoré priviedlo k rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie, ako aj vznik v zahraničí Československého národného výboru na čele s budúcim prezidentom Masarykom. Táto postava v českých a aj vo svetových dejinách sa dá ťažko nedoceniť. V mnohom vďaka jeho filozofickým prácam, osobnému morálnemu príkladu a organizátorským schopnostiam vznikol nezávislý československý štát. Masaryk položil základ budúcich rusko-českých vzťahov. Bol to veľký humanista, ktorého predstavy o demokracii sa nesporne zakladali na západných hodnotách, ale svoje srdce oddal ruskej kultúre a Rusku. Rozvíjal ideu kultúrnej, historickej a etnickej blízkosti Čechov a Rusov. Osobne poznal velikánov ruskej kultúry a ruskej duchovnosti. Idea rusko-českej blízkosti, ktorú kultivoval Masaryk, žije aj dnes. Je akoby neviditeľne prítomná na všetkých úrovniach rusko-českých vzťahov: medzištátnych, ekonomických, kultúrnych, osobných…

V Ústave Slávistiky Ruskej akadémie vied aj dnes naďalej vydávajú diela venované Prvej československej republike. Ruskí vedci rozširujú spektrum posudzovaných problémov. Obracajú sa na ešte nezverejnené archívne materiály, ktoré sú uskladnené, ako sa vraví, „za siedmymi zámkami“. Napríklad vo vydanej pomerne nedávno zbierke pod názvom Česko a Slovensko v 20 storočí sa skúma fenomén čechoslovakizmu, podrobne sa sleduje proces medzinárodného uznania Československého národného výboru na čele s Masarykom, ako sa aj posudzuje história vzniku českých a slovenských kolónií počas Prvej svetovej vojny. Jelena Serapionová informovala, že práce ruských vedcov o Československej republike sa spravidla prekaldajú v Česku. Tam si veľmi cenia úctivý vzťah Rusov k dejinám Československa, čo nesporne pozitívne celkovo ovplyvňuje ráz súčasných rusko-českých vzťahov.

  •  
    a podeliť sa