Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
27 októbra 2009, 18:07

Haagsky tribunál v epicentre práva a politiky

 Včera sa mal v Medzinárodnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu v Haagu začať súdny proces vo veci bývalého lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča. Zasadanie trvalo 20 minút.

здание Международного суда в Гааге фото РИА Новости Včera sa mal v Medzinárodnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu v Haagu začať súdny proces vo veci bývalého lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča. Zasadanie trvalo 20 minút. Karadžič neprišiel na zasadanie a preto sa prenieslo na dnes. Ale aj dnes prebiehalo bez Karadžiča. O Medzinárodnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu a jeho práci rozmýšľa náš komentátor Nikolaj Dovženko.
Haagsky tribunál alebo Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu založila Bezpečnostná rada OSN 25. mája 1993 na základe rezolúcie č. 827 Bezpečnostnej rady OSN a preto nemá vzťah ku klasickým medzinárodným súdom, ktoré vytvárajú medzinárodné dohody. A bude konať len do konca roka 2010.
Cieľom tribunálu je prenasledovanie osôb, ktoré sú zodpovedné za ťažké narušenia medzinárodného humanitárneho práva na území bývalej Juhoslávie od roka 1991 až do termínu, ktorý určí Bezpečnostná rada. Predpokladá prenasledovanie za hrubé narušenie Ženevských konvencií z roku 1949, genocídu a  zločiny proti ľudskosti. Predpokladá aj takisto prenasledovanie za používanie jedovatých látok, nezmyselné ničenie miest a dedín a historických pamätníkov.
Tribunál nemôže udeliť trest smrti. Maximálne môže odsúdiť na doživotné väzenie. Odsúdení Haagskym tribunálom pykajú v jednej z krajín, ktorá podpísala potrebnú dohodu s OSN. V 3 súdnych komorách pracuje 16 stálych a do 9 dočasných sudcov, ktorých volia na Valnom zhromaždení OSN na 4 roky zo zoznamu, ktorý poskytuje Bezpečnostná rada. Medzi sudcami tribunálu nie sú sudcovia z Ruska.
O činnosti a zameranosti Haagskeho tribunálu dobre svedčia tieto štatistické údaje. Celkovo sa uskutočnilo 142 procesov. Z nich len 33 proti Chorvátom, 8 proti kosovským Albáncom, 7 proti bosnianskym moslimom a dva proti Macedóncom. Všetky ostatné — čiže 92 – proti Srbom. Práve to všetky tieto roky napínalo pozornosť politológov a odborníkov na medzinárodné právo. Veď naozaj sa vo vojenských konfliktoch na území bývalej Juhoslávie zúčastnili nielen Srbi. Ale stále sa snažia urobiť  z nich hlavných vojenských zločincov. Všetko to dovoľuje mnohým pozorovateľom, vrátane aj v Rusku, hovoriť o tom, že súdne prípady v Haagu majú politický základ. Nejeden krát sme v našich reláciách hovorili o činnosti Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu. A aj dnes v súvislosti s prípadom Karadžiča sme požiadali o komentár experta z Ruskej akadémie vied Sergeja Romanenko:

- Pravdaže by bolo lepšie, ak by takých ľudí súdili nezávisle od ich národnosti v krajinách, kde sa stali zločiny alebo sa vyzbierali dôkazy ich viny. Ale doposiaľ to situácia v bývalej Juhoslávii nedovoľuje  urobiť. Takže Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu bol za svoje obdobie existencie najlepšou plochou, ale v súčasnosti má ďaleko od objektívnosti. Treba právne ohodnotiť zločiny. Každý predstaviteľ Haagskeho tribunálu má svoje tradície súdnictva. Je to jeden z najserióznejších nedostatkov. A aj mnohé rozhodnutia, ktoré sa prijímajú napríklad v bruselských chodbách, tak alebo ináč ovplyvňujú ako sa zdá, nezávislú od tohto faktu pozíciu sudcov v Haagu… Ale právnici vedia, že chýbanie medzinárodného súdu pre vojenské zločiny je horšie, ako jeho založenie.

  •  
    a podeliť sa