Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
22 októbra 2009, 15:57

(VIDEO) Deti "Šťuky" (K 95. výročiu Ščukinovej divadelnej školy)

Staršia generácia hercov jej vznešene hovorí „Vachtangovová škola“, mladí – jednoduchšie – „Šťuka“! Pretože nesie meno Borisa Ščukina, a ščukin v ruštine znamená – šťukin.

Vachtangovovo divadlo (vpravo) — foto RIA NovostiStaršia generácia hercov jej vznešene hovorí „Vachtangovová škola“, mladí – jednoduchšie – „Šťuka“! Pretože nesie meno Borisa Ščukina, a ščukin v ruštine znamená – šťukin. Ale čo spája obe generácie hercov – to je pýcha na najstaršiu v Rusku vysokú školu divadelnú, ktorá 23. októbra oslávi 95 rokov)

V tento deň v roku 1914 študenti Moskovskej komerčnej vysokej školy – účastníci ochotníckeho divadelného krúžku – sa prvýkrát zišli na prednáške o Stanislavského systému. Lektorom bol Jevgenij Vachtangov — žiak Konstantína Stanislavského, budúci vynikajúci režisér. Práve jeho študenti pozvali, aby viedol ich krúžok, a práve s nim sa rozhodli inscenovať svoje prvé predstavenie. Ale prvý pokus stroskotal. „A teraz poďme sa učiť!“ – povedal vtedy Vachtangov. Takto prvý deň štúdia sa stal dňom narodenia divadelnej školy.

V roku 1926 skupina Vachtangova získala status divadla so stále činnou pri divadle školou. Divadlo doteraz nesie meno jeho tvorcu – Jevgenija Vachtangova. Škole ale udelili meno obľúbeného Vachtangovovho žiaka – herca Borisa Ščukina. Táto škola nie je iba jednou z vysokých škôl divadelných v Rusku: je ochrankyňou veľmi cenného smeru divadelnej kultúry, je presvedčený jej rektor Jevgenij Kňazev:

- Som vďačný osudu za to, že som sa prihlásil na Ščukinovu školu, — povedal Jevgenij Kňazev, niekdajší absolvent hereckej fakulty. – Po skončení štúdia ma pozvali do Vachtangovovho divadla, v ktorom už veľmi dlho pracujem, veľa hrám, dostávam dobré úlohy. Milujem toto divadlo, propagujem práve Vachtangovovú školu. Líši sa od ostatných – dávame prednosť výrazným divadelným formám a inšpirujeme k tomu študentov. Keď o nás vravia, že sa radi predvádzame, nie je to pre nás urážkou, ale poklonou.

Život v Ščukinovej divadelnej školy doslova vrie! Prednášky a skúšky často nekončia ani o polnoci! Tí najzanietenejší sú ochotní tu doslova nocovať! Ale aby vydržali tento maratón, musia byť nielen nadaní, ale tiež veľmi pracovití:

- Najľahšie v našom povolaní je dostať sa na vysokú školu, — poznamenal Jevgenij Kňazev. – Nech to znie akokoľvek čudne. Aj keď je tu tvrdá konkurencia… Mladí, neskúsení študenti prvého ročníka si myslia, že už všetko vykonali: „Sme herci!“ Neskôr sa ale zisťuje, že musia prečítať knihy z obrovského zoznamu krásnej literatúry – od antických čias až po súčasnosť, v opačnom prípade nepostúpia do ďalšieho ročníka. K tomu sa ešte majú učiť pohybovať sa a tancovať. V treťom ročníku sa k tomu pridáva filozofia, v štvrtom prichádza uvedomenie si, že po absolvovaní vysokej školy sa všetko iba začne…

Aha, študentské veselé časy, divadelná bohéma… Nedá sa skrotiť bez prísnej disciplíny! Svojho času Tamaru Samojlovovú, budúcu hviezdu svetového formátu, laureátku filmového festivalu v Cannes vyhodili, lebo príliš vynechala priveľa prednášok kvôli nakrúteniu filmov. Vtedy, za sovietskych čias, divadelní profesori neschvaľovali účasť študentov na nakrútení filmov. Dnes sa takéto medze nekladú, samozrejme, ak študent stihne všetko.

Koľko neprekonateľných hercov vyletelo z tohto hniezda! Vasilij Lanovoj, Alla Demidovová, Natalja Gundarevová, Andrej Mironov… Koľki absolventi Ščukinovej divadelnej školy sa stali režisérmi a dokonca založili vlastné divadlo! Stačí spomenúť Jurija Ľubimova – zakladateľa a nemenného vedúceho kultového divadla Na Taganke. Pritom do prvého zloženia divadelnej skupiny Ľubimov, ktorý vtedy učil na Ščukinovej divadelnej škole, pozval naraz všetkých svojich žiakov! Divadelná mapa Moskvy je plná mien odchovancov „Šťuky“. Konstantín Rajkin riadi Satirikon, Alexander Širvindt – Satirické divadlo, Alexander Kaljagin založil divadlo Et Cetera, Sergej Prochanov – Divadlo Mesiaca. Aj na samotnej divadelnej škole pracujú prevažne jej odchovanci, ktorí žiarlivo chránia zvláštnu atmosféru „Šťuky“:

- Nemáme tu diktatúru, je to naozaj demokratická škola, — hovorí rektor Jevgenij Kňazev. – Každého študenta tu poznajú podľa mena, majú voči nemu otcovský vzťah. Umeleckí vedúci držia nad svojimi žiakmi ochrannú ruku, ľutujú ich, nadávajú im, tešia sa z ich úspechov, zlostia sa – skrátka, cítia to isté, čo rodičia cítia voči deťom. Je to Bohom osvietené miesto. Ako v cirkvi, kde sa vznášajú modlitby… Pretože v miestnostiach, kde študenti usporadúvajú skúšky, sa učili ich veľkí predchodcovia! Gricenko, Uljanov, Jakovlev – vystupovali na toto javisko. Viete, našli sme pod javiskom ikonu, keď tu obnovovali podlahu – ikonu Známenskej Božej Matky. Je tam od roka 1937. Zreštaurovali ju a teraz je to relikvia našej školy. Reštaurátor povedal, že bolo to zjavenie ikony. Mimochodom, v roku jej objavenia sa – 2005 – naša škola získala Zlatého leva na divadelnej biennale v Benátkach „Za budúcnosť“. Hoci bolo to súťaženie divadelných škôl celého sveta!

Mimochodom, kolegovia zo zahraničia potvrdzujú veľkú autoritu školu. Na prehliadke študentských divadiel v Brne študentské divadlo „Šťuky“ veľa rokov za sebou vždy uznávajú za najlepšie. Na „ruský semester“ do Moskvy chodia študenti anglickej divadelnej školy, absolvujú tu magisterský program Američania, zo Ženevy dokonca prišiel návrh otvoriť tam jej fakultu.

Ako oslávi svoje 95. výročie večne mladá divadelná škola? Nuž, študenti sotva sa vzdajú tradičného humorného podstavenia, ktorým v Rusku hovoria „kapustník“. Veď je to jedna z najvýraznejších tradícií Vachtangovovej školy, ktorá „vyznáva“ sviatok, jarmok, improvizáciu.. . A samozrejme, žart! Absencia humoru sa tu rovná profesionálnej neschopnosti.

Večer plastického pohybu v študentskom divadle učilišťa Ščukina

  

 

 

  •  
    a podeliť sa