Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
14 októbra 2009, 17:49

(VIDEO) Michail Kozakov: „Konkurujem sám sebe“

Jeho auditórium je podivuhodne rôznorodé. A to aj po vekovej stránke. Niektor

Michail Kozakov v predstavení Odnikiaľ s láskou — foto RIA NovostiJeho auditórium je podivuhodne rôznorodé. A to aj po vekovej stránke. Niektorí (prevažne ženy) si ho pamätajú ako ohnivého čiernovlasého mladíka a majú ho radi ešte z čias Vraždy v Danteho ulici – filmu, v ktorom tento herec debutoval a zožal neuveriteľný úspech a slávu! Približne v tomto čase ho poznali aj milovníci divadla. Ďalšej generácii sa javil už ako režisér: Pokrovská brána, bezmenná hviezda, Dámska návšteva – tieto filmy pôsobia priam hypnoticky! Zdá sa, že sa dajú sledovať nekonečne. Ale terajšiu mladú generáciu si podmanil poéziou – veršami Brodského. Presnejšie povedané, ich prednesom. Michail Kozakov. Dnes má 75 rokov…

Jeho životopis sa hodí do veľkého románu, ba ságy. Ale už sám toho veľa o sebe porozprával v dvojdielnom vydaní pod titulkom Herecká kniha. Aj keď sa sám priznal, že nepísal o sebe, ale o časoch a ľuďoch, ktorí ho obklopovali:

- Moju Hereckú knihu začínam takýmto predslovom: "Mám jedinečné povolanie – som herec. Herec nemôže hrať do šuplíku, čakať, kým ho ocenia potomkovia. Jeho práca umiera spolu s nim: divadelné úlohy sú krátkymi letopismi. Kresbami v piesku…"

Michail Kozakov sa narodil v Leningrade. Jeho otec bol známym sovietskym spisovateľom. Matka spolupracovala s vydavateľstvami. Do ich bytu pri Gribojedovovom kanále chodievali také literárne hviezdy, ako Anna Achmatovová, Jevgenij Švarc, Michail Zoščenko… Detstvo Miša pripadlo na roky Stalinských represálií – matku a babičku zaistili, bola tu vojna, evakuácia, zahynutie staršieho brata dva mesiaca pred Víťazstvom, povojnový hlad a nehorázna smrť stredného brata za mierových čias.

Skutočne šťastným pre Michaila Kozakova bol rok 1956. Prvá hlavná úloha vo filme, ohurujúci úspech a pozvanie (hneď po absolvovaní štúdia Moskovského akademického umeleckého divadla) do moskovského Majakovského divadla, kde mu naraz zverili úlohu Hamleta… Ďalej pracoval v známych moskovských divadlách: v práve založenom Sovremenniku, v MCHATe, divadle Na Malej Bronnej, divadle Leninského komsomolu (Lenkom). Ale Hamlet roka 1956 navždy spojil herca so Shakespearovou témou…

- Hamlet  poznamenal celý môj život. Bol som najmladším Hamletom, ktorý kedykoľvek túto úlohu hral. Čo mohlo byť lepšie? Začať od úlohy, ktorú v podstate vo veku 21 rokov nehrajú… Predurčila celý môj život, pretože som vždy myslel: „Zohral som to najvyššie, to najlepšie, čo podľa mňa existovalo v dramaturgii. Ako zohrať ešte niečo takéto?“ Druhýkrát sa to nestane. A predsa sa našli úlohy pre mňa. KU koncu života som zahral Kráľa Leara. Vôbec som mal šťastie – dostalo sa mi hrať šesť Shakespearových úloh! Pre ruského herca je to veľmi veľa. Žartom hovorím, že v Hamletu mi ostalo zohrať iba Yorickovu lebku, pretože Ducha Hamletova otca som už zahral. A dokonca ako režisér som nakrútil film Hráme Shakespeara.

Impozantného herca často pozývali hrať vo filme. Zúčastnil sa na vyše 60 snímkach, z ktorých najznámejší sú Človek-obojživelník, Charleyova teta, Eugénia Grandéová. Michail Kozakov sa stal známy aj ako režisér, ktorý pracoval vo filme a v televízii. Zdalo by sa, že sa život vydaril! Ale v roku 1991 opustil krajinu a vycestoval do Izraela. V ťažkých rokoch po perestrojke dôvodom pre odchod boli ťažkosti so zháňaním detskej výživy pre malého syna. Skutočnou príčinou ale bolo to, že „televízne divadlo zomrelo“ a povolanie televízneho režiséra, ktoré sa stalo hlavným odborom Kozakova, vtedy v krajine nebolo potrebné. Nemal možnosť si zarobiť na živobytie.

V Tel Avive „modla sovietskej doby“ hrala v Komornom divadle v hebrejštine. Ale jasne pochopil, že na rozdiel od vynikajúceho hudobníka Mstislava Rostropoviča nie je „svetovým občanom“ a ostal človekom z moskovskej uličky Ordynka. O 5 rokov sa Michail Kozakov vrátil do Moskvy.

Jeho osobný život je tiež plný udalostí. Päť manželstiev, päť detí, päť vnúčat… Michail Kozakov s pýchou hovorí o všetkých svojich potomkoch – o tých, ktorí žijú popri ňom, a o tých, ktorí sú ďaleko – v Gruzínsku, Amerike a Izraeli. Chodí za deťmi na návštevu, aby si s nimi pohovoril, pre pravnukov píše tajné denníky, ktoré sa nechystá zverejniť. Jubilant inscenuje predstavenia v založenej nim Ruskej antrepríze Michaila Kozakova, hrá v iných moskovských divadlách, dáva koncerty, ale vo filmoch sa nezúčastňuje často – podmanilo si ho poetické divadlo – od Puškina až po Brodského. Recituje to, čo má rad a jeho predstavenia Odnikiaľ s láskou a Duo pre hlas a saxofón – oba podľa Brodského veršov – sú vždy vypredané. „Konkurujem sám sebe“, — žartuje herec. (Vyzerá to tak, že to robí celý svoj život, keď mení povolanie a úlohy). A konečne nahráva Eugena Onegina, sníval o tom celý život…

Michail Kazakov číta verše vynikajúcich ruských básnikov — Anny Achmatovovej, Arsenia Tarkovského, laureátov Nobelovej ceny z literatúry Josifa Brodského a Borisa Pasternaka

  •  
    a podeliť sa