Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
13 októbra 2009, 15:20

Ešte ráz o probléme Lisabonskej zmluvy

Historka s podpísaním Lisabonskej zmluvy sa ponáša na dlhú krížovú cestu.

Historka s podpísaním Lisabonskej zmluvy sa ponáša na dlhú krížovú cestu. Svojho času Veľká Británia nastolila požiadavku, aby jej povolili riadiť sa na trhu práce svojimi vnútornými zákonmi, nie Chartou základných práv v EÚ. Povolenie dostala. Írsko dosiahlo to, že za všetkých okolností zachová neutralitu v prípade založenia ozbrojených síl EÚ. Poľsko si zasa vybojovalo právo zachovať zákaz na interrupciu, pretože katolícka cirkev ju považuje za hrozný hriech vraždy človeka.

Teraz prezident Česka Klaus žiada, aby v dokumente bol zakotvený majetkový a právny stav Českej republiky po 2. svetovej vojne. Ide o Nemcov násilne vyhnaných v rokoch 1945-1946 zo Severných Čiech, zo Sudetskej oblasti, ktorí stratili svoj majetok. Prezident Česka sa usiluje o to, aby sa v Lisabonskej zmluve zakotvilo, že bývalí sudetskí Nemci navždy prichádzajú o právo trvať na vrátení im stratených pozemkov a zhabaného majetku. V tejto otázke Klaus je neúprosný ako skala! Situáciu komentuje Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike:

- Medzi európskymi politikmi najvyššej šarže Klaus je dávno známy ako euroskeptik, — poznamenal Fjodor Lukjanov. – Nikdy sa netajil so svojim celkovo negatívnym vzťahom voči európskej integrácii, ale zvlášť – voči Lisabonskej zmluve, ktorú považuje za posledný krok k definitívnej strate zvrchovanosti krajín EÚ.

Treba povedať, že spôsob, ktorý si zvolil, aby sa pokúsil torpédovať túto zmluvu, je veľmi rafinovaný, — podčiarkol ruský expert. – Po prvé, nastolenie požiadaviek na zrevidovanie akýchsi dôležitých bodov vo chvíli, keď Lisabonskú zmluvu už ratifikovali všetky krajiny EÚ až na Česko, sa ponáša na vrazenie noža do chrbta!

Po druhé, samotná téma útrap sudetských Nemcov je veľmi chúlostivá. Je to tak jemná politická látka, že v Európe sa jej veľmi dlho vyhýbali. Bolo to akési tabu! Ale teraz sa v priestore EÚ zmenila celková atmosféra a preto predošlé tabu sa stali témami diskusií. Vláda Nemecka začína — aj keď veľmi opatrne, — nastoľovať na medzinárodnej úrovni otázku tragédie sudetských Nemcov, ktorí sa stali vyhnancami. Vláda Nemecka asi podnikne úsilie na to, aby zabránila Klausovi v dosiahnutí jeho cieľa. Aké konkrétne úsilie? Zatiaľ je to ťažké povedať. V skutočnosti je pevný ako skala. A vyvstáva otázka: či môže jeden človek — dokonca vo funkcii prezidenta krajiny – obrátiť naspäť kolo tak obrovského mechanizmu, ako Lisabonská zmluva? Európska smotánka je teraz v mimoriadne nepríjemnej situácii. Aj názor bulharského premiéra znie akosi rezolútne. Veď vyvíja tlak na českého prezidenta. Čo treba robiť? Otvorene tlačiť na Klausa nie je pekné, pretože v EÚ, v každom prípade, na úrovni propagandy, všetci sú si rovní, každý názor treba zohľadňovať. Ak aspoň raz prehliadnu tento základný postulát EÚ, dôjde k tomu aj druhýkrát, aj tretíkrát, aj stýkrát. Teraz česká vláda posudzuje žiadosť prezidenta Klausa o vnesení dodatkov k Lisabonskej zmluve. Výsledky tohto posúdenia prerokujú na summite Európskej únie 29-30. októbra. Bezpochyby tento summit bude veľmi búrlivý, povedal Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike v exkluzívnom interview pre Hlas Ruska. Nahrala ho Irina Čajková.

  •  
    a podeliť sa