Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
30 septembra 2009, 16:11

Rím vo svete Gogoľa

Dnešný program rozsiahleho festivalu venovaného 200 výročiu narodenia Nikolaja Gogoľa sa zahájil slávnostným večerom a otvorením štyroch výstav.
Tento rok vyhlásili na základe rozhodnutia UNESCO za Rok Gogoľa a do osláv jubilea sa zapojilo veľa krajín. Rím má osobité príčiny na vyjadrenie úcty géniovi ruskej literatúry. Gogoľ miloval Večné mesto, žil tu niekoľko rokov a pracoval nad hlavným svojim dielom — románom Mŕtve duše.
Rímsky festival je rusko-taliansky kultúrny projekt, do ktorého sa zapojili aj predstavitelia Kanady, Izraelu, Ukrajiny a iných krajín. Organizátori fóra považujú za nespornú VIP osobnosť Jurija Manna – známeho ruského znalca literatúry a najväčšieho výskumníka tvorby Nikolaja Gogoľa. Vystúpil tu na trojdennej konferencii pod názvom Vo svete Gogoľa. A v interview pre Hlas Ruska povedal doslovne ako pokračovanie svojich úvah o význame tvorby Gogoľa pre svetovú literatúru, nasledovné:
- Gogoľ si vybojoval už svojou prvou knihou titul klasika literatúry, ale tento význam bol spravidla obmedzený iba Ruskom. Mnohým sa zdalo, že pre Európu nemohol byť spisovateľ obzvlášť zaujímavý. Uvediem svedectvo Nikolaja Korobku – známeho výskumníka tvorby Gogoľa a vydavateľa jeho diel, ohľadne románu Mŕtve duše: „Je to udivujúci obraz, čo do sily zobrazenia, pripomínajúci štetec Michalangela, ale tým nemenej má malý všeobecne ľudský význam a asi ťažko môže dojať Európanov“. Ako odpoveď na to zazneli slová jedného z Európanov – francúzskeho literáta a autora preslávenej knihy Ruský román Melchiora de Bogue.
Počas osláv 100 výročia narodenia Gogoľa v roku 1909 povedal: „Náš Prosper Merime porovnal Gogoľa s anglickými humoristami, ale treba ho postaviť vyššie – vedľa nesmrteľného Cervantesa. Nadíde čas, kedy budú stáť doma na polici vzdelaného Európana vedľa Dona Quiota Mŕtve duše“. Toto proroctvo sa splnilo, — uzaviera Jurij Mann a dodáva: „Neraz sa vyslovovali obavy, že Gogoľ kvôli podstate svojho štýlu a reáliám naplňujúcimi jeho diela, málo čo povie práve západnému čitateľovi. Hovorí sa, že „Gogoľ sa nedá prekladať“, — ale tak sa vraví o každom veľkom spisovateľovi. A zdalo by sa, že pri všetkých stratách prekladu je v Gogoľovi ešte mimoriadne veľa neodhaleného a toho, čo by mohol pocítiť západný čitateľ. Nielen mimochodom západný čitateľ, ale aj východný, nakoľko to môžem súdiť na rôznych konferenciách o jeho tvorbe, ako napríklad v Japonsku.
Rusko poslalo nemálo exponátov na výstavy do Ríma. Historické múzeum v Moskve sa napríklad zúčastňuje na veľkej expozícii, kde sa vystavuje 160 rarít. Nazýva sa pravdaže ako Gogoľ a Rím. Ruské divadelné kolektívy priviezli do metropoly Talianska svoje hry. Je mimochodom zaujímavé, že hercom moskovského Komorného hudobného divadla Taliani navrhli predviesť inscenácie na sujety Gogoľa v budove starej kaviarne Greko, ktorú spisovateľ rád navštevoval. No a skupine presláveného Moskovského umeleckého divadla ponúkli tradičnú scénu – divadlo Valle. 1. októbra sa tu uskutoční hra Starosvetskí statkári nahraná Moskovčanmi podľa poviedky rovnakého mena Nikolaja Gogoľa.

  •  
    a podeliť sa