Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 septembra 2009, 11:57

Valentín Zorin: zahraničné vysielanie zohralo viditeľnú úlohu v záchrane ľudstva pred jadrovou katastrofou

Hlas Ruska oslavuje túto jeseň 80 výročie. V predvečer tohto jubilea vás naďalej zoznamujeme s udivujúcou históriou ruského zahraničného vysielania a s kolegami – unikátnymi novinármi, ktorí tieto dejiny vytvorili.

Hlas Ruska oslavuje túto jeseň 80 výročie. V predvečer tohto jubilea vás naďalej zoznamujeme s udivujúcou históriou ruského zahraničného vysielania a s kolegami – unikátnymi novinármi, ktorí tieto dejiny vytvorili. Hrdinom nášho rozprávania je patriarcha sovietskej a ruskej rozhlasovej a televíznej žurnalistiky, spisovateľ a preslávený politický spravodajca Valentín Zorin. S Hlasom Ruska je skoro rovesník, ale aj dnes pracuje v legendárnom dome na Piatickej ulici, 25 rokov vo svojom kabinete, na stenách ktorého sú čiernobiele fotografie, ktoré zachytili chvíle stretnutia Valentína Zorina s najväčšími politikmi XX. storočia.
O Valentínovi Zorinovi sa môže povedať, že v krajine je politickým spravodajcom číslo 1 a všetci ostatní sa zjavili iba potom! Skutočne je tomu tak… Valentín Zorin je absolventom prvého náboru Moskovskej štátnej univerzity medzinárodných vzťahov, svoju kariéru začal na Zahraničnom vysielaní v roku 1948 a pracuje tu dodnes. Sovietsku televíziu sa takisto nedá vôbec bez neho predstaviť. Veľa rokov viedol mimoriadne populárne televízne relácie 9 štúdium, Nediplomatické rozhovory a iné. Zorinovi sa podarilo stretnúť a vziať interview u lídrov zahraničných štátov a veľkých politických činiteľov. Boli medzi nimi bratia Kennedy, Charles de Goule, Indíra Ghándí, „železná lady“ Margaret Tatcherová, Helmut Kohl, americkí prezidenti: Nixon, Ford, Johnson, Carter, Reagan, Bush, Clinton. Všetky tieto roky je jeho meno spojené nielen s veľkou politikou – je jej účastníkom. V roku 1962 sa ako dopisovateľ sovietskeho Štátneho rozhlasu a televízie Valentín Sergejevič stal v Spojených štátoch svedkom udalostí spojených s Karibskou krízou a hovoril o nich v éteri. Dnes je vôbec ťažko si predstaviť, že vtedy mohla v akúkoľvek minútu vzniknúť jadrová vojna, spomína Valentín Zorin: 

- Túto krízu som mohol pozorovať, ako sa vraví, zblízka. V tie dni som sa nachádzal vo Washingtone. Bol to skutočne veľmi ťažký moment. Povedal by som, že dokonca mimoriadne nebezpečný. Teraz si to asi nie všetci možno vedia predstaviť, ale svet bol vtedy na rozhraní jadrovej vojny. Myslím si, že /sovietsky líder/ Nikita Chruščov vtedy tiež zavádzal. Ustanovenie rakiet na Kube chápali Američania ako pištoľ pri sluchách Washingtonu. Videl som, že prevažná časť americkej vládnej elity nástojila na najtvrdších opatreniach, až na vojenských. Možnože preto vošiel Kennedy do dejín Spojených štátov ako veľký prezident, hoci sa nachádzal v Bielom dome iba tri roky. Podarilo sa mu vtedy zdolať obrovský nátlak, ktorý naň vyvíjali zvnútra. A prijal ťažké, ale nevyhnutné rozhodnutie. Nebolo to jednostranným ustúpením – bol to kompromis. Mnohí si teraz už nepamätajú, že nielen ZSSR odvolal svoje lode a stiahol rakety z Kuby, ale aj Kennedy uzavrel americkú základňu v Turecku, odkiaľ mohli priletieť rakety k našim životne dôležitým centrám, za niekoľko minút. Bol to potrebný kompromis práve vtedy, kedy boli všetci na rozhraní. Chruščov takisto prejavil zdravý rozum, hoci podľa mňa oneskorene, no naše rakety sa z Kuby stiahli.
Bez akéhokoľvek zveličenia sa môže povedať, že zjavnú úlohu v zabránení medzinárodnému konfliktu a záchrane ľudstva pred jadrovou katastrofou zohralo sovietske Zahraničné vysielanie. Vyhnúť sa vojenskému konfliktu medzi ZSSR a USA sa podarilo pomocou Moskovského medzinárodného rozhlasu /dnes Hlas Ruska/. Vtedy sa vyhlásenie sovietskej vlády, ktoré sňalo ostrotu situácie, odvysielalo v rozhlase ešte pred tým, ako sa o tom oficiálne vyhlásilo vo Washingtone, hovorí Valentín Zorin.

- Vtedy boli fakticky narušené normálne kanály komunikácie medzi vedením oboch krajín. Mal som dojem, že tí, kto mal informovať svoje vlády – z oboch strán, sa nachádzali v stave povedzme vytrženia a vtedy nebolo možné urýchlene sa spojiť telefonicky s akoukoľvek krajinou sveta a nebolo ani video-spojenie. Preto Posolstvo sovietskeho vedenia s konštruktívnymi a mierovými návrhmi, ktoré nepostúpilo po oficiálnym kanálom, ale odvysielal ho Moskovský rozhlas, sa urýchlene dostalo k prezidentovi Kennedymu. A čo bolo veľmi dôležité, počula ho celá Amerika. Nemôžem povedať, že vtedy počúvali všetci Američania Moskovský rozhlas, ale všetky masmédiá toto Posolstvo urýchlene zverejnili. Bolo veľmi málo času. New York Times ihneď – v poldeň — vydal mimoriadne číslo a dozvedeli sa o ňom v mocenských koridoroch Washingtonu a aj verejnosť. A ak vezmeme veľký vplyv americkej verejnej mienky na vládnu elitu, bol to možno najefektívnejší prostriedok, ktorý dovolil vtedy odstúpiť svet od kraja priepasti. Myslím si, že je to veľmi dôležitá a významná epizóda v dejinách Zahraničného vysielania.
Valentín Zorin je jedným z najznámejších expertov v Rusku na USA. V aktíve Valentína Sergejeviča je okrem toho desiatky televíznych filmov o najväčších mestách v Amerike. Pre väčšinu sovietskych ľudí sa stal Valentín Sergejevič jedným z tých, kto im odhalil túto krajinu. Pozná všetky súčasné medzinárodné konflikty, kedy a kvôli čomu sa zrodili. A často predvída, ako sa všetko skončí. Pred jeho očami sa menil aj vzťah zahraničných poslucháčov k Sovietskemu zväzu a následne aj k Rusku. Vzťah bol pravdaže rôzny, ale záujem o nás bol vždy, hovorí Valentín Zorin.

- Je veľmi veľký rozdiel medzi tým, čo bolo vtedy, keď som začal pracovať v Zahraničnom vysielaní a dneškom, — myslí si Valentín Zorin. – Podarilo sa mi pracovať vo vysielaní počas studenej vojny. Uvediem jeden príklad: bol som u svojich kolegov v New York Times a hlavný spravodajca denníku mi povedal: „Poznám Vaše vystúpenia v Moskovskom rozhlase. So všetkými, alebo z väčšinou z nich kategoricky nesúhlasím“. Povedal som mu: „Prečo teda so mnou nepolemizujete a prečo neodpovedáte?“ Odpovedal mi „To sa nám neradí“. „Kto Vám to neradí?“ „No neradí sa“, — zamrmlal. Hodnotil som jeho slová ako kompliment. Ak nechcú upútať pozornosť, znamená to, že je čoho sa obávať. Záujem o Moskovský rozhlas súvisel vtedy a súvisí aj dnes v mnohom s tým, že je to záujem o iný názor: „Ako sa na to pozerajú v Rusku?“ Hovorím o americkom auditóriu. A vtedy sme boli v mnohých krajinách jednoducho jediným zdrojom informácie.
„Keď mám šťastie stretnúť sa v rôznych štátoch a mestách Ameriky s jednoduchými Američanmi, je vidieť, že ich nálady voči Rusku sú dnes celkom iné, ako bolo predtým, — hovorí Valentín Zorin. — Myslím si, že sa to odráža aj na tom, kto, ako a prečo počúva dnes Moskovský rozhlas. Ak ho prv počúvali preto, aby sa dozvedeli, čo si o tom myslia v nepriateľskom tábore, dnes ho počúvajú preto, aby si rozšírili kruh svojej informovanosti, — myslí si Valentín Zorin. – Nechcem zveličovať naše zásluhy, ale Moskovský rozhlas zohral zjavnú úlohu v zmene nálad na Západe a v Spojených štátoch. Pred 60 rokmi som začínal svoju novinársku kariéru v Moskovskom rozhlase. A dnes som hrdý, že vystupujem v éteri na vlnách kanálu, ktorý sa nazýva Hlas Ruska.

Hlas Ruska uskutoční v svoje 80 ročné jubileum Prvý medzinárodný festival ruských rozhlasových staníc. Pozývame všetkých, kto robí v zahraničí rozhlas „po rusky“. Festival prebehne od 2. do 3. novembra v Moskve.




  •  
    a podeliť sa