Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
21 septembra 2009, 12:28

Revolucionári sovietskej televízie pochádzali zo zahraničného vysielania

Rozhlasová spoločnosť Hlas Ruska sa pripravuje na svoje 80. výročie. Na prahu jubilea pokračujeme v rozprávaní o našich dejinách a o kolegoch, ktorí ich písali.

Alexander Ľubimov foto agentúry NovostiRozhlasová spoločnosť Hlas Ruska sa pripravuje na svoje 80. výročie. Na prahu jubilea pokračujeme v rozprávaní o našich dejinách a o kolegoch, ktorí ich písali. Zahraničné vysielanie bolo akousi Alma Mater pre celú skupinu známych v našej krajine novinárov, z ktorých mnohí koncom 80. rokov reformovali našu televíziu. Ich mená sa teraz v našom vedomí spájajú s prestavbou v televízii. Alexander Ľubimov je jedným z nich.

Alexander Ľubimov, syn herečky a rozviedčika, nesporne veľa zo svojho nadania zdedil po rodičoch. Tento známy v krajine novinár debutoval v televízii v pravidelnom programe Vzgľad (pohľad). Táto relácia sa objavila v éteri koncom 80. rokov a spôsobila malú revolúciu v domácom vysielaní svojim nevšedným spadom a novou formou. Novinárska kariéra mladého rušiteľa televízneho pokoja sa začínala v zahraničnom vysielaní – vtedy malo názov Moskovský rozhlas. Alexander tu pracoval po absolvovaní Moskovskej štátnej vysokej školy medzinárodných vzťahov od polovice 80. rokov v škandinávskej redakcii.

- Pre tieto časy bola to celkom demokratická inštitúcia, nech to znie akokoľvek paradoxne, — domnieva sa Alexander. — A to preto, že jedným z paralelných druhov práce u nás bol monitoring západnej buržoáznej tlače. Za týchto podmienok v známej budove v Pjatnickej ulici aj vznikala naša sloboda, ktorá robila nás na celkovom pozadí charizmatickými chlapmi, — hovorí Alexander. — A pokračuje:

Pre mňa to boli veľmi podivné, fantastické časy! Nevedel som si predstaviť, že takéto niečo je možné. Že napríklad odborárske zhromaždenia sa môžu konať v dánskom jazyku. Že v éteri zahraničného vysielania nehovorili „generálny tajomník ÚV KSSZ“, pretože v dánskom jazyku sa takto povedať nedá, Dáni hovoria „stranícky líder“. Bola to jednoducho šialená odvaha pre sovietskych ľudí. Vôbec u nás v rozhlase vtedy panovala neuveriteľná atmosféra slobody, možnosť sebavyjadrenia, tvorby. A dokonca za to ešte platili peniaze. Mali sme možnosť čítať západné noviny, počúvať buržoázny rozhlas, porovnávať rôzne názory. Bolo to úžasné. Skrátka, boli to dobré časy pre môj profesionálny rast.

Sovietska cenzúra nemohla kontrolovať každé slovo, každý podtón reči. A to v podvedomí robilo nás slobodnými, — pokračuje Alexander Ľubimov, Veľmi dôležitý detail: v týchto rokoch iba v zahraničnom vysielaní povoľovali redigovať a skracovať prejavy Generálneho tajomníka a správy Politického byra, všetky ostatné sovietske médiá to museli zverejniť celé. Vtedy to bola neuveriteľná voľnosť. Ako je možné dovoliť si redigovať napríklad Leonida Brežneva? Ale bez toho by zahraniční poslucháči jednoducho nič nepochopili.

Pracujúc v zahraničnom vysielaní sme cítili veľký záujem našich poslucháčov z rôznych krajín o Sovietsky zväz. Veď Moskovský rozhlas vtedy bol veru jediným zdrojom informácie, z ktorého zahraniční poslucháči sa mohli dozvedieť o tom, čo sa odohráva za „železnou oponou“, — hovorí Alexander Ľubimov.

Vždy sme odpovedali na listy našich poslucháčov, plnili ich hudobné želania. Veľmi sa im páčila moderná hudba a tak sme zhrávali Rock 'n' Roll a nahrávky rockových skupín. Takéto niečo v sovietskom rozhlase bolo absolútne neprípustné. My sme to ale stále robili. Asi u nás skutočne bolo menej cenzúry.

Za 80 rokov sa zahraničné vysielanie premenilo na čosi opradené legendami a mýtami, — pokračuje Alexander Ľubimov. Z toho asi najpopulárnejším je príbeh Rusta. Zaujímavé je, že hoci mnohí si dobre zapamätali udalosti spred 20 rokov, keď v roku 1987 nemecký letún pristal na Červenom námestí, svedectvá rôznych ľudí sa veľmi líšia. A preto sú zaujímavé. Ja a môj kolega, dá sa povedať, neboli iba očitými svedkami, ale aj bezprostrednými účastníkmi tejto histórie, — spomína si Ľubimov. – Keď sme zbadali lietadlo, rozhodli sme sa, že je to dobrá možnosť zarobiť si tučný honorár.

- Rýchlo tam dobehnem, — povedal mi kolega, — budeme mať na pivo, ty ale za mňa tu chvíľku budeš pracovať (mal službu). Keď prišiel na miesto udalosti, príslušníci štátnej bezpečnosti už obkľúčili tohto Rusta. Všetko sme ale pekne v správach porozprávali, pretože sme stále túžili po tom honorári. A potom vypukol škandál, pretože Moskovský rozhlas celému svetu oznámil, že na Červenom námestí pristalo cudzie lietadlo. Za to si nás zavolal na koberec predseda Štátneho rozhlasu a televízie ZSSR. Zdal sa nám Luciferom, ktorý sídli v obrovskom zámku. Myslím si, že sa náš predseda snažil pochopiť to hlavné – či sme spoluúčastníkmi tejto provokácie, alebo náhodní svedkovia, posadnutí snahou zarobiť si tých príslovečných pár rubľov. Vlastne sme sa ani netajili s tým, že sme mali záujem iba o honorár a asi ho o tom presvedčili. Potom náš predseda pravdepodobne oznámil akejsi rozviedke a kontrarozviedke, že ide o takých dvoch ťuťmákov, ktorí jednoducho išli na pivo…

Od roka 1987 Alexander pracuje v televízii. Teraz je vo vedení štátneho televízneho spravodajského kanálu Vesti. Samotný Ľubimov je úplne presvedčený, že napriek cenzurovaniu sovietskeho zahraničného vysielania, atmosféra v dome v Pjatnickej ulici bola tvorivá a dokonca bohémska. A to v mnohých prípadoch bolo živnou pôdou pre rozvoj novinárskeho nadania.

Hlas Ruska oslavuje svoje osemdesiatiny. Na počesť svojho jubilea naša rozhlasová spoločnosť sa rozhodla spojiť všetkých, ktorí vysielajú v ruštine v zahraničí. Začiatkom novembra prvýkrát usporiadame medzinárodný festival rusky hovoriacich rozhlasových staníc. Tešíme sa na vás v Moskve!


  •  
    a podeliť sa