Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
8 septembra 2009, 17:57

Pán Veľký Novgorod

Vo svetovom kultúrnom kalendári je 8. september vyznačený ako Deň solidárnosti miest Svetového dedičstva. To znamená miest, na území ktorých sa nachádzajú pamätníky zahrnuté na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Vo svetovom kultúrnom kalendári je 8. september vyznačený ako Deň solidárnosti miest Svetového dedičstva. To znamená miest, na území ktorých sa nachádzajú pamätníky zahrnuté na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Takých je na planéte do dvesto. Z nich je desiatka v Rusku. Ale dnes našim poslucháčom pripomenieme iba o jednom ruskom meste – Veľkom Novgorode, ktorý doslovne o niekoľko dní oslávi svoje 1150 jubileum /oslavy prebehnú od 19. do 22. septembra/.
Dátum vzniku sa prevzal zo starodávnych letopisov a nie je pravdaže dosť presný. Veľký Novgorod je bezpochyby starší a možnože dokonca aj o niekoľko storočí, je presvedčený vedúci Centra archeologických výskumov Sergej Trojanovský. Hovorí:
- Naše územie bolo pôvodne osídlené Fínsko-uhorskými národmi a následne sem prišli Slovania. Aktívne sa na založení mestského štátu zúčastnili Škandinávci -Variagi alebo Vikingi. Preto sa Novgorod od samého počiatku rozvíjal ako polyetnické, mnohokultúrne a rôznostranné centrum. A jeho poloha na dopravnom koridore, na obchodných cestách Európy a Ázie, Východu a Západu predurčila aj gramotnosť obyvateľov, obzvlášť po prijatí kresťanstva, ako aj ich aktívnu účasť na vyriešení osudu mesta. Preto už v XII. storočí vidíme Novgorod ako centrum ekonomických stykov a mesto, v ktorom prekvitá vzdelanie a kde sa nachádzajú kláštory a centrá prepisovania kníh. Dokonca Škandinávci si myslia, že vlastne práve z Novgorodu k nim prišla kresťanská kultúra a knižné vedomosti. Skúmame teraz smery spojené s paralelami v dejinách Novgorodu a Benátok a nachádzame veľa spoločného. A celkovo vidíme, že mesto bolo skutočne jedným z centier antickej európskej kultúry, ktorá prebrala dôležité prvky starorímskej a byzantskej civilizácie.
Tesné kontakty Novgorodu s mnohými krajinami potvrdzujú aj archeologické vykopávky. Odhalenie kultúrnych vrstiev X. až XIII. storočia počas vykopávok posledných rokov prinieslo rarity svetovej úrovne, medzi ktorými sú osobné pečiatky kupcov a kňazov, riady a sklenené výrobky z Európy, ozdoby a mince z Ázie. Ale najviac rozprávajú o živote starobylého Novgorodu listiny na brezovej kôre
, tvrdí Sergej Trojanovský. Na dnešok ich našli v novgorodskej zemi asi tisíc.
- Listiny vynašiel akýsi múdry novgorodský chlapec v prvé desaťročie po pokrstení Rusi, hovorí Sergej Trojanovský /to znamená vyše pred tisíc rokmi/. Novgorodčania boli spočiatku nútení učiť sa podľa takzvaných voskových tabuliek. Je to antická tradícia známa ešte z čias Júliusa Cézara, kedy sa písalo na vosku zaliatom do drevených okienok. Potom sa niekto dovtípil vziať si kovový písací nástroj alebo po starogrécky „stil“ a pokúsil sa ním písať na opačnej strane brezovej kôry. A už v polovici XI. storočia sa začína v Novgorode šíriť tento lacný a prístupný pre všetkých materiál na písanie a zjavuje sa jednoducho lavína textov informujúcich o všetkých stránkach života. Sú to pravdaže pracovné zápisky, korešpondencia medzi obchodujúcimi ľuďmi, listy s vyznaniami lásky, závety a jednoducho nejaké dojmy, ako aj dosť cirkevných textov a tak ďalej. Preto je brezová kôra jedným zo spôsobov dozvedieť sa o skutočných dejinách Rusi, veď nič podobné sa v starobylej ruskej písomnosti nenachádza. Je to unikátny zdroj, ktorý ako dúfame sa ešte skoro nevytratí. Približne asi 20 tisíc listín ešte čaká v kultúrnej vrstve Novgorodu na archeológov .
Veľký Novgorod bol v stredoveku jediným účastníkom na Rusi známej Hanzovného zväzu – vojensko-obchodného združenia kupeckých hild. A dnes čakajú obyvatelia najstaršieho ruského mesta na jubileum návštevníkov zo 125 miest zo 16 európskych krajín – členov Hanzovného zväzu novej doby.

  •  
    a podeliť sa