Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
24 augusta 2009, 17:07

23. august – sviatok, alebo nie?

Pobaltské krajiny oslávili po prvý krát 23. augusta v tomto roku v súlade s návrhom Európskeho parlamentu a rezolúciou Parlamentného zhromaždenia OBSE Európy, Deň pamiatky na obete stalinizmu a nacizmu. Dátum sa nezvolil náhodne.

Pobaltské krajiny oslávili po prvý krát 23. augusta v tomto roku v súlade s návrhom Európskeho parlamentu a rezolúciou Parlamentného zhromaždenia OBSE Európy, Deň pamiatky na obete stalinizmu a nacizmu. Dátum sa nezvolil náhodne. Je venovaný dňu podpísania Paktu Ribbentropa – Molotova.
Šéfredaktor rumunskej informačnej agentúry INFORUSIA Corneliu Vlad nazval túto rezolúciu ako rozpornú a zdôraznil, že nepriviedla k širokej európskej zhode. Ale zároveň, ako vyhlásili parlamentári baltických štátov tento pamätný deň, metropoly „veľkej Európy“ /Berlín, Paríž, Londýn, Rím a Madrid/, mlčali.
O čo sa snažia iniciátori tejto rezolúcie? Ponúkame Vám názor politológa a profesora MGIMO Alexeja Puškova.
- Odsúdenie stalinizmu je iba zámienka. V skutočnosti je táto rezolúcia politický útok na Rusko. Má za cieľ pozbaviť nás historickej pamäte, Dňa Víťazstva a pocitu hrdinského činu a vlastnej sily. A najskôr je to iba stupienok k tomu, aby nám vystaviť finančné pretenzie.
V priamom okolí Ruska vedú najväčšiu protiruskú politiku Pobaltské krajiny. Andrej Vorobjov – Námestník riaditeľa Departementu pre tlač a informáciu Ministerstva zahraničných vecí Ruska si myslí, že Pobaltské krajiny by sa bez podpory zvonku neodvážili na také konanie.
- Samotné Pobaltské krajiny kvôli tomu, že sú malé, by nikdy nemohli bez podpory zvonku prevádzať takú politiku voči Rusku, vrátane aj v historickej a ideologickej oblasti. A jednou z príčin takého boja v historickej sfére je to, že demontáž sovietskej identity poskytla našim tradičným zahraničným oponentom možnosť aktívne využiť postsovietske štáty v záujmoch svojho konkurenčného boja s Ruskom.
Včera podpísali premiéri Pobaltských krajín deklaráciu o zámeroch dosiahnuť od EÚ „čestné a otvorené“ hodnotenie dvoch totalitných režimov XX. storočia – nacistického a stalinského.
Ako vyhlásil litovský premiér Andrus Kubilus, Pobaltské krajiny vystupujú za náležité hodnotenie v Európe zločinov stalinizmu. „Chceme dosiahnuť, aby v Európe, Európskej únii a takzvanej „starej Európe“ veľmi jasne chápali, že pre naše národy sa zločiny stalinizmu rovnajú zločinom Hitlera“, — vysvetlil Vorobjov.
A v samotnom Rusku nie je jednotný názor na Pakt Ribbentropa – Molotova. Vtedy, keď 57 percent ruských občanov nevidí v tejto zmluve nič odsúdeniahodné, niektorí historici a obhajcovia práv majú iný názor.
Politický spravodajca televízneho kanálu Rossia Nikolaj Svanidze si myslí, že z humanitárneho pohľadu niet medzi stalinizmom a nacizmom nijaký rozdiel. Jeden režim likvidoval ľudí na základe etnického príznaku a druhý podľa sociálneho.
A hlava Memoriálu Arsenij Roginský má názor, že pakt treba hodnotiť spoločne s tajnými protokolmi k nemu. Myslí si aj , že treba presnejšie hodnotiť pripojenie týchto krajín k ZSSR a povinne zhodnotiť aj priame následky paktu – rozsiahly teror na znovu získanom území, zadržanie a deportácie stovky tisícok ľudí, utrpenie a smrť obrovského počtu občanov. Treba si pamätať aj na tragédiu nielen štátov, ale aj na tragédiu ľudí, je presvedčený Arsenij Roginský.




  •  
    a podeliť sa