Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
24 augusta 2009, 12:11

80. výročie pre dvoch

Rozhlasová spoločnosť Hlas Ruska v roku 80. výročia pokračuje v rozprávaní o najvýraznejších osobnostiach, ktoré zanechali zreteľnú stopu v dejinách zahraničného vysielania.

Rozhlasová spoločnosť Hlas Ruska v roku 80. výročia pokračuje v rozprávaní o najvýraznejších osobnostiach, ktoré zanechali zreteľnú stopu v dejinách zahraničného vysielania. Pre jedných – novinárov, prekladateľov a redaktorov – Hlas Ruska sa stal druhým domovom, pre iných zasa – štartovacou plochou na ceste k literatúre, umeniu alebo politike. Jednou zo známych postáv, ktoré prešli školou zahraničného vysielania, je bývalý minister zahraničných vecí, niekdajší predseda vlády Ruska Jevgenij Primakov, ktorý tak isto, ako aj Hlas Ruska, oslávi v tomto roku svoje osemdesiatiny.

Odpovedať na otázku, kto je to – Jevgenij Primakov – je súčasne ľahké a zložité. Pre jedných je to známy orientálny vedec, pre iných – najuzavretejší človek krajiny, pretože niekoľko rokov stál na čele ruskej vonkajšej rozviedky, pre ďalších je to bývalý minister zahraničných vecí. A predsa mnohí ľudia spájajú s menom Jevgenija Primakova prekonanie krajinou krízy po defaulte roka 1998, keď nastúpil do funkcie premiéra. Aby, podľa priliehavého výrazu novinárov, „zachránil všeruský byt pred úplným zatopením“.

Dnes je Jevgenij Primakov prezidentom Obchodno-priemyselnej komory Ruska, veľkým politikom, ktorého názor vždy vyvoláva záujem, zvlášť názor na otázky spojené so situáciou na Blízkom Východe. Ale málokto vie, že životná cesta tohto politika sa začínala od novinárskej práce v arabskej redakcii Zahraničného vysielania.

Nebolo by presné povedať, že sa Jevgenij Primakov dostal do Zahraničného vysielania náhodou. Absolvent Moskovskej vysokej školy orientálnej vedy, arabista mal pred sebou dve možnosti: buď sa stať vedcom, alebo novinárom. Zvolil to druhé a nerozmýšľajúc sa prihlásil do rozhlasu. Prečo? „V novinách a časopisoch vtedy medzinárodné oddelenia boli malé, ale tu od polovice 50. rokov minulého storočia už existovala arabská redakcia, v ktorej pracovalo 70 ľudí, pritom to boli prvotriedni odborníci“, — rozpráva Jevgenij Primakov. A pokračuje:

- Prišiel som do rozhlasu v roku 1956, do arabskej redakcie. Myslím si, že vtedy Zahraničné vysielanie bolo veľmi dôležitým nástrojom našej vonkajšej politiky, pritom sa ani tak nezameriavalo na vytvorenie imagu Sovietskeho zväzu, ako to robí teraz. Vtedy sme propagovali našu politiku v podmienkach pálčivých medzinárodných situácií, odhaľovali sme doslova všetko, čo sa robilo nesprávne a imperialistickými metódami. V tom spočívala podstata našej práce. V arabskej redakcii sa vysielalo takmer 24 hodín denne. Aj my sme pracovali vo dni a v noci, aby nás počúvali – pamätám sa, že sme dokonca niekedy spali v redakcii na štósoch novín.

Moskovský rozhlas bol vtedy veľmi populárny v arabských krajinách, — pokračuje Jevgenij Primakov. Prichádzalo veľmi veľa listov od poslucháčov, ba aj všemožné prieskumy verejnej mienky svedčili, že rozhlas patrí do trojky najpopulárnejších v arabskom svete.

- Vtedy Zahraničné vysielanie malo iné auditórium, ako teraz. Napríklad skôr v arabských krajinách jediným zdrojom informácie a to aj pre pospolitých obyvateľov, pre beduínov, bol rozhlas: moskovské vysielanie, stanica Hlas Arabov a stanica Monte Carlo. Takmer každý beduín chodil s tranzistorovým prijímačom. Ťava, beduín a tranzistorový prijímač – taký bol typický obraz arabského sveta minulého storočia. Teraz sa veľa vecí zmenilo. Mnohí majú Internet a pravdaže televíziu. Iba ťavy asi ostali, ale ich počet sa nedá porovnať s počtom áut.

Nezmenil sa iba arabský svet. Ciele a úlohy Hlasu Ruska sa tiež stali trochu iné. Inakšie to nejde, — súhlasil Jevgenij Primakov:

- Ak budeme hovoriť o dnešnom vysielaní, nemá niekdajšie odhaľujúce funkcie, aké malo za našich čias. Dnes rozhlas musí viac rozprávať o tom, ako dnes žije a pôsobí Rusko. Ale aj tu treba veľmi rôzne pristupovať k poslucháčom. Robiť rôzne prízvuky – som o tom presvedčený.

Jevgenij Primakov pracoval v Zahraničnom vysielaní asi 6 rokov, ale aj po tak neveľkom termíne práve rozhlas považuje za svoju Alma M ater v novinárčine.

Rozhlasová spoločnosť Hlas Ruska v roku svojho 80-ročného jubilea prvýkrát uskutočňuje Medzinárodný festival rusky hovoriacich rozhlasových staníc, na ktorý pozýva všetkých, kto vysiela v ruštine v zahraničí. Festival sa uskutoční v novembri.


  •  
    a podeliť sa