Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
19 augusta 2009, 19:13

Pakt Molotova – Ribbentropa – udalosť spred 70 rokov a jej súčasné hodnotenie. Video-most Moskva – Berlín – Riga

Blížia sa stojace blízko jeden druhého jubileá – 70 výročie podpísania Zmluvy o neútočení medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom a 70 výročie zahájenia Druhej svetovej vojny.
23. augusta 1939 sa podpísal dodatočný tajný protokol o rozdelení sfér vplyvu vo Východnej a Juhovýchodnej Európe, známy pakt Molotova – Ribbentropa. Nacistické Nemecko 1. septembra 1939 zaútočilo na Poľsko a začala sa Druhá svetová vojna. Teraz sa v niektorých krajinách, napríklad v Poľsku a Pobaltských krajinách, snažia dať do jednej roviny komunizmus a nacizmus a odvolávajú sa pritom na túto zmluvu, ktorá vraj predurčila zahájenie vojny. Vysvetlenie zložitých a nejednoznačných udalostí tých ďalekých čias sa znovu už po niekoľký krát znovu prevracia. Kde sú hranice medzi normálnym rôznym myslením vedcov a falzifikáciami politikov? Hovorilo sa o tom počas video-mostu Moskva – Berlín – Riga v ruskej informačnej agentúre RIA Novosti.
- Treba rozdeliť príčiny, ktoré priviedli k vojne, aby sa mohlo ľudstvo z toho poučiť, — povedal riaditeľ Ústavu dejín RAV akademik Alexander Čubarian. – Máme stovky iných príkladov z dejín, pomerne dramatických a dnes sa spokojne posudzujú odborníkmi a historikmi.
Účastník video-mostu v Berlíne, vedúci oddelenia Svetové vojny Vojensko-historického ústavu Bundeswheru profesor Rolf Dieter Muller zdôraznil, že Hitlerovi nerozviazala ruky sovietsko-nemecká zmluva, ako sa to snažia dnes predstaviť niektorí politici.

- Politické diskusie priviedli k tomu, že významu paktu sa udeľuje veľmi veľký význam v otázke zahájenia vojny. Pravdaže zohral svoju úlohu v osude národov Východnej Európy, ktoré sa stali obeťami tejto dohody. Ale rozhodnutie o zahájení vojny sa neprijímalo v Moskve, prijímalo sa v Berlíne a jediné, čo mohlo tomu zabrániť, bol zásah USA, čo sa nestalo. O tom žiaľ vôbec nehovoria.

Účastník diskusie v Rige poslanec Lotyšského sejmu Boris Cilevič podčiarkol, že v budúcnosti treba vylúčiť situáciu, kedy rozhodnutia prijímajú veľké štáty bez zohľadnenia záujmov malých štátov. A čo ohľadne tohto povedal Alexander Čubarian.

- Amorálnosť a cynickosť boli vtedy v politike normálne. Stalo sa to na príklade Rakúska, kedy všetci prehltli jeho obsadenie. Stalo sa to v Mníchove, kedy všetci spokojne prehltli, že časť suverénnej krajiny – Československa, oddali Hitlerovi. Poníženie bolo pritom ešte aj v tom, že československí lídri sedeli v susednej miestnosti a čakali na rozhodnutie o svojom osude. Preto ak vravieť o skúsenostiach z dejín, je veľmi dôležité pripomenúť, že národný egoizmus v medzinárodných vzťahoch by sa mal prekonať.

  •  
    a podeliť sa