Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
19 augusta 2009, 15:32

Ako to bolo? 70 rokov paktu Molotova – Ribbentropa

V predchádzajúcich reláciách sme analyzovali historické predpoklady a okolnosti, ktoré umožnili podpísať pakt Molotova – Ribbentropa. Dnes sa pokúsime rozobrať v osobitostiach samotného dokumentu a spomenúť si, ako ho hodnotili potom. Našim spolubesedníkom je starší vedecký pracovník Ústavu slovanistiky Ruskej akadémie vied Sergej Sluč.

Každá zo strán prenasledovala svoje ciele. Nemecko si chcelo zaistiť výhodné zahraničnopolitické podmienky pre útok na Poľsko a zabrániť vzniku anglicko-francúzsko-sovietskej koalície. Anglicko a Francúzsko sa chceli vyhnúť vojne s Nemeckom, napraviť jeho agresiu proti ZSSR a za určitých podmienok dosiahnuť novú dohodu s Nemeckom a vyriešiť „poľský problém“ pomocou kompromisu s Ríšou. ZSSR sa pokúsilo zabrániť dohode Anglicka a Francúzska s Nemeckom a Talianskom na protisovietskom a protipoľskom základe, nepripustiť v prípade vzniku nemecko-poľskej vojny príchodu wermachtu k sovietskym hraniciam a dosiahnuť uzavretie vojensko-politického zväzu s Anglickom a Francúzskom.
Anglicko-francúzsko-sovietske rokovania zašli 19. augusta do slepej uličky. Sovietska vláda súhlasila s príchodom Ribbentropa do Moskvy a o štrnásť hodín po jeho príchode sa podpísala zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom.
V čom spočívali osobitosti tohto dokumentu? Hovorí kandidát historických vied Sergej Sluč.

- Všetky zmluvy, ktoré malo Nemecko na toto obdobie /a Hitler chcel radšej práve bilaterálne dohody/, boli rôzne čo do obsahu, ako aj čo do následkov. Treba povedať, že sovietsko-nemecká zmluva hrubo narušovala na rozdiel od iných dohôd, ktoré malo Nemecko, zrazu vo svojej oficiálnej časti zverejnenej po podpísaní, zmluvy podpísané prv so Sovietskym zväzom. Predovšetkým s Poľskom. Pretože jedna z noriem medzinárodného práva predpokladá pre jeho subjekty záväzok, nepodpísať zmluvy nezhodujúce sa so záväzkami predchádzajúcich zmlúv. Sovietska vláda po podpísaní dohody s Treťou Ríšou v tej podobe, ako bola podpísaná 23. augusta 1939, zrazu narušila tretí článok zmluvy o neútočení medzi ZSSR a Poľskom podpísanej 25. júla 1932. Sovietsko-nemecká zmluva bola v prvom rade zameraná proti Poľsku a do útoku naň zostávalo Nemecku iba niekoľko dní. Čo dáva opodstatnenie pre podobnú interpretáciu hlavného textu tejto sovietsko-nemeckej zmluvy o neútočení? Predovšetkým to, že tam chýbal článok pre podpísané ZSSR zmluvy v 30-e roky o neútočení s európskymi štátmi – takými ako Fínsko, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Francúzsko a Taliansko.
Pripomenieme, že sovietsko-nemecká dohoda sa hodnotí priamo opačne – jedni ju nazývajú ako víťazstvo sovietskej diplomacie v podmienkach vojensko-politickej krízy v Európe a iný ako pakt o rozdelení sveta. Zmluva sa stala objektom kritiky antikomunistov a antisovietskych síl ako zrazu po podpísaní, tak aj po Druhej svetovej vojne. Jeden z hlavných ideológov rozpadu Komunistickej strany a člen Politického byro ÚV KSSZ Alexander Jakovlev dokonca navrhoval považovať za deň zahájenia Druhej svetovej vojny 23. august 1939 a nie 1. september.

Historik Sluč pokračuje:
- Ako je známe, Sovietsky zväz a sovietske vedenie zamietali samotný fakt existencie tajných dohôd s nacistickým Nemeckom mnoho desaťročí. Veď po prvý krát sa iba na druhom zjazde ľudových poslancov ZSSR v decembri 1989 oficiálne priznal fakt jestvovania týchto tajných dohôd. Také družné zamietanie početnou skupinou historikov, ktorí o tom nevedeli, ale sa tvárili, že tieto dokumenty nie sú, nie je prekvapujúci. Ak by sa v sovietske časy ktosi pokúsil zverejniť, že tieto dokumenty existujú, obvinili by ho z protisovietskej propagandy.
Kedysi Viačeslav Molotov pri odchode z Ministerstva zahraničných vecí poslal originál paktu, balík na 17 stránkach, do Spoločného oddelenia Ústredného výboru KSSZ, po čom tento na dlhé roky zmizol. V rozhovoroch s vysokopostavenými úradníkmi tak Molotov, ako aj Chruščov v odpovediach na otázky o protokoloch nič nezamietal, ale ani nepriznával. V roku 1998 sa dokumenty zverejnili v zbierke dokumentov vydanej medzinárodným Fondom Demokracia Alexandra Jakovleva. Zostavitelia zbierky tvrdili, že sa zverejnili originály dokumentov.

  •  
    a podeliť sa