Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
17 augusta 2009, 14:25

Názor historičky Natálie Basovskej

Pakt Molotova-Ribbentropa – to je zaužívaný v politike a historickej literatúre názov Sovietsko-nemeckej zmluvy o neútočení, ktorá bola uzavretá v Moskve 23. augusta roka 1939. Podpísali ju ministri zahraničných vecí Sovietskeho zväzu a Nemecka Vjačeslav Molotov a Joachim von Ribbentrop. Podľa tejto zmluvy Sovietsky zväz a Nemecko sa zaviazali vzájomne sa zdržať násilia, agresívnych akcií a útoku tak samostatne, ako aj spolu s inými veľmocami, nepodporovať vojenské akcie alebo skupiny proti účastníkom dohody.

Čo z toho bolo? Aké to bolo? Na tieto otázky sa snažia odpovedať v sérii relácií „Aké to bolo?“ známi ruskí politológovia, vedci a publicisti.

Spolu so Zmluvou bol podpísaný dodatkový tajný protokol o “otázke rozdelenia sfér spoločných záujmov vo Východnej Európe“. O niekoľko dní podpísali vysvetlenie k tajnému protokolu, ktoré spresňovalo rozdelenie sfér vplyvu a rozširovalo ich v záujmoch ZSSR. Týmito dohodami Sovietsky zväz zachraňoval pred nemeckým vpádom Západnú Ukrajinu, Západné Bielorusko a Pobaltie.

Toto hovorí doktorka historických vied, profesorka Natalia Basovská:

- Pakt Molotova-Ribbentropa obsahoval zvlášť dôležitý bod o rozdelení sfér vplyvu medzi dvoma najväčšími uchádzačmi, politikmi a vojenskými príslušníkmi. Na jednej strane predstavitelia veľmi revanšisticky naladených kruhov Nemecka a na druhej – Stalinovo okolie, ktoré sa zameriavalo na to, aby urobilo socialistickou prinajmenšom Európu. V podstate pakt bol dočasným rozdelením síl medzi dvoma dosť energicky naladenými voči budúcnosti súpermi. Nie veľmi dôverujem odborníkom, ktorí sa domnievajú, že zo strany ZSSR to bola rýdza obrana. Sféra vplyvu Sovietskeho zväzu obsahovala Západnú Ukrajinu a Západné Bielorusko. ZSSR tiež prejavil záujem o Besarabsko, ktoré stratil v roku 1919.

Sovietsky zväz dosiahol od Nemecka záväzok neprekročiť líniu riek Bug, Wisla a ďalších… Táto línia sa približne zhodovala s tak zvanou líniou Curzona, pozdĺž ktorej predpokladali zriadiť východnú hranicu Poľska po 1. svetovej vojne. Politika západných veľmocí viedla k rozdeleniu Československa – 29. septembra roka 1938 hlavy vlád Veľkej Británie Chamberlain, Francúzska – Daladie, fašistického Nemecka – Hitler a fašistického Talianska — Mussolini podpísali v Mníchove dohodu o rozdelení Československa, ktorá sa zapísala do dejín ako Mníchovský diktát. 14. marca roka 1939 nemecké vojská vstúpili na územie Československa. O niekoľko dní vojská Wermachtu okupovali litovský prístav Klajpeda (Memeľ) a Hitler čoskoro schválil plán okupácie Poľska, poznamenala historička Natalia Basovská a dodala:

- Za všetkých čias a všetkých dôb naša civilizácia na Zemi, ktorá zatiaľ patrí k civilizáciám vojen, nie mieru, poznala podobné rozdelenia sfér vplyvu, hľadanie spojencov, prípravu tajných plánov, pokusov uviesť do omylu a podobne. Najlepšie to vyjadril podľa mňa jeden básnik z čias 30-ročnej vojny s Nemeckom v 17. storočí: „Vojna vždy je vojnou. Pre ňu je ťažké byť niečím iným. Oveľa nebezpečnejší je mier, ak hrozí vojnou“. Vždy sú tu tajné myšlienky, tajné strategické plány. Každá strana sledovala vlastné ciele. Nemecko sa snažilo zaručiť blahoprajné zahraničnopolitické podmienky pre útok na Poľsko a zabrániť založeniu britsko-francúzsko-sovietskej koalície. Anglicko a Francúzsko sa snažili vyhnúť sa vojne proti Nemecku a usmerniť jeho agresiu proti ZSSR a za určitých podmienok zorganizovať nové sprisahanie s Nemeckom, vyriešiť „poľský problém“ za pomoci kompromisu s reichom. ZSSR sa pokúsil zabrániť komplotu Anglicka a Francúzska s Nemeckom a Talianskom.

19. augusta roka 1939 sa britsko-francúzsko-sovietske rokovania dostali do slepej uličky. Sovietska vláda súhlasila s príchodom Ribbentropa do Moskvy. Hitler v osobnom posolstve Stalinovi prosil o súhlas na Ribbentropov príchod 22., najneskôr – 23. augusta. Moskva súhlasila a o 14 hodín po Ribbentropovom príchode bola podpísaná zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom.

- Pakt sa vždy hodnotil veľmi protirečivo. Myslím si, že tak to bude aj naďalej. S tým je spojené príliš veľa vecí. Ešte žijú ľudia, ešte žijú deti účastníkov udalostí. Existujúce názory odzrkadľujú podľa mňa to, nakoľko táto udalosť bola nevysvetlená, utajovaná, nakoľko rôzne úlohy mala splniť.

  •  
    a podeliť sa