Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
14 augusta 2009, 14:26

Kto rozsieva vietor získa víchricu

карта ГрузииNedávne hodnotili návštevu do Abcházska predsedu vlády Ruska Vladimíra Putina v Tbilisi ako narušenie medzinárodne uznaných hraníc Gruzínska. Tvrdenia nie je presné, ale v Gruzínsku nechcú počuť argumenty, podčiarkuje doktorka historických vied Natália Naročnická:

- Keď som vystupovala v Rade Európy (hosťom tam vtedy bola bývala predsedníčka gruzínskeho parlamentu Nino Burdžanadzeová), tak som pripomenula niektoré nevýhodne pre Gruzínsko fakty. Hovorila som: áno, v Ústave ZSSR sa predpokladalo právo republík na vystúpenie zo zväzového štátu, ale zákon presne vysvetľoval túto procedúru. Keď zväzové republiky mali na svojom území autonómne republiky, tak mali právo samostatne riešiť svoju budúcnosť. Cez referendá… A je známe, že na referende o vystúpení Gruzínska zo zostavy ZSSR, sa ani Južné Osetsko a ani Abcházsko nezúčastnilo. A preto sú z pohľadu medzinárodného práva všetky predpoklady považovať za pochybný súčasný štatút Gruzínska… Nezákonné vystúpenie Gruzínska zo zostavy ZSSR je moment, ku ktorému sa treba vrátiť, aby správne ohodnotiť všetko, čo sa deje teraz. Medzitým, konflikt v Južnom Osetsku nevznikol včera. A netreba ukazovať situáciu tak, že niektoré územie vzalo kurz na separatizmus. Osetský národ má staré dohody s Ruskom, podľa ktorých plne vošiel do zostavy našej krajiny, ešte predtým ako sa Gruzínsko stalo jej súčasťou. Osetský národ sa podľa histórie Kaukazu vždy ťahal k Rusom, čo znepokojovalo Tbilisi. Bola som v Osetsku, keď tam prebiehalo referendum o odpojení od Gruzínska. Bolo to za podmienok gruzínskej blokády. Cchinvali sa nachádzal vo veľmi ťažkom stave, v domoch nebola elektrina. Išli sme do ďalekých dedín, ale sme sa rýchle vrátili. A nielen kvôli streľbe. Tam ani obchody nefungovali. Aké ľudské práva! Aké dodržiavanie zákonov! Všetkým riadila nenávisť k Osetínom zo strany Tbilisi… A nakoniec sa to prejavilo otvorenou agresiou proti Južnému Osetsku a rozsiahlymi obeťami. A ako mohlo byť aj ináč? Bolo by dobré mať dosť rozumu a vôle navrhnúť národom taký historický projekt, ktorý by vyhovel všetkým a ktorý by zmieril všetkých, ako aj vyvážil rôzne zamerané záujmy. Ale nie. Saakašvili postavil na silu. Vietor vždy spôsobí búrku…
Kaukazský vred sa pretrhol. A ako byť s inými, zatiaľ zamrazenými konfliktami na území bývalého ZSSR? Nevybuchne niečo takisto v Podnestrovsku?
- Je to zložitý problém a nedá sa vyriešiť ihneď, — hovorí Natália Naročnická. – Podnestrovská republika je v podstate jediný fungujúci štátny útvar na postsovietskom priestore. Hoci sa aj sám za taký vyhlásil. Som presvedčená, že obyvatelia Podnestrovska majú úplné právo na samostatný osud. Ľakajú ich prorumunské demonštrácie v Kišiňove. V tomto regióne je uzol Gordony problémov a Rusko pomáha sprostredkovať ako môže, pri zblížení pozícií strán. Badá sa tu určitý úspech… Ale v Náhornom Karabachu, kde sú takisto naše strategické záujmy, sa neviem prečo nepociťuje ruská účasť. Zato misia Európskej únie a Rady Európy je tam častým hosťom. Ale práve Rusko, nezasahujúc do sféry štatútu Náhorného Karabachu a majúc dôverné vzťahy s Arménskom a Azerbajdžanu, by mohlo ako nik iný pomôcť odmínovať tento zastaraný problém spôsobený boľševikmi. Slovom, každá konfliktná situácia na postsovietskom priestore si od nás žiada trpezlivosť, pevnosť, pružnosť a osobitý prístup…
Ale nie vojenský a ani revolučný…
Nevojenská a pokojná cesta je vždy nesporne lepšia. Ale niekedy je treba na to, aby sa prežilo, aj brániť sa …

  •  
    a podeliť sa