Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
13 augusta 2009, 18:31

Západ podporuje Saakašviliho so zatvorenými očami

 Vzťah vo svete ku gruzínsko-osetskému konfliktu sa mení, hoci doposiaľ je Michail Saakašvili obklopený aureolou bojovníka za demokraciu. Akože nebolo za šesť rokov jeho pobytu u moci priameho vyvrátenia jeho niekdajších slov. V čom spočíva tajomstvo podpory Západom gruzínskeho lídra? Doktorka historických vied, vedúca parížskej pobočky inštitútu demokrácie a spolupráce Natália Naročnická si myslí:

- Dvorenie sa Saakašvilimu sa vysvetľuje geopolitickými úvahami. Gruzínsko vzbudilo svojou protiruskou politikou nádeje na nové vyriešenie východnej otázky. Konkrétne, kto bude hlavným vojensko-strategickým subjektom na Čiernom mori? Veď ešte počas Krymskej vojny túžili nepriatelia dostať sa do Čierneho mora a podľa známeho ruského diplomata z 19. storočia Alexandra Gorčakova, udusiť Ruskú ríšu. Časy sa zmenili, ale nádeje ostali. Ale nedajú sa splniť bez Osetska a Abcházska, týchto vrát na Kaukaz. Myslím si, že bez týchto dvoch republík by Gruzínsko nikoho nezaujímalo. Je to podľa mňa vysvetlenie fenoména podpory Západom konania gruzínskeho lídra. A tu už treba zabudnúť na hry na demokraciu. Tu treba zatvoriť oči na mnohé veci. V krajine zrušili všetky ruské televízne kanály a aj webové stránky v internete a fakticky nie je prístup k pravdivej informácii.

Ale takým režimom nepodáva civilizačný svet demonštratívne ruku…
Natália Naročnická pokračuje:

- Nemáte mať ilúzie, že na Západe sú všetci verní svojim ideologickým princípom. Ich vždy odložia nabok, ak sa ukáže ekonomický, vojenský alebo iný záujem. Pravdaže súhlasíte, že režim Otca národa Turkmenbaši sa nedá považovať za baštu demokracie. Iný príklad je bieloruský prezident. Ako len Lukašenko začal hrať na dve strany, všetky rozhovory o Bielorusku ako o poslednej bašte totality v Európe sa skončili. Aj Česko, ktoré natoľko rešpektuje ľudské práva, ho víta s radosťou a posiela do Minska svojho veľvyslanca. Ale si pamätám, ako v Rade Európy, keď sa len spomenulo Bielorusko, začínali kričať – Izolovať! Bojkotovať! Čo sa zmenilo v Minske od tých čias? Principiálne nič. Ale Lukašenko sa stal v Európe váženým, pretože sa odvrátil od Ruska.

Ale vrátime sa ku Gruzínsku. Občas počujeme o osobnom neznášaní Vladimírom Putinom Saakašviliho. Čiže pokiaľ je posledný u moci, rusko-gruzínske vzťahy sa nezlepšia.
Natália Naročnická odpovedala:

- Nepridávam veľký význam sympatiám a antipatiám lídrov pri vyriešení medzištátnych problémov. Z dejín je známe, že štáty proti sebe bojovali, hoci monarchovia boli príbuzní. A môžu vari v súčasnosti hrať dobré vzťahy prvých osôb hlavnú úlohu v ochrane záujmov štátu? Hoci upozorním, že Putin a Saakašvili sú z osobného a politického pohľadu absolútne antipódy. Chladnokrvný, kontrolujúci sa a prijímajúci tvrdé, ale vyvážené rozhodnutia ruský premiér a impulzívny ako chlapec, labilný a niekedy hovoriaci hlúposti Saakašvili. Viete, je dokonca dobre, že protiruskú náladu stelesňuje v Gruzínsku práve táto postava. Sotva niekto bude chcieť sa naňho podobať.

Konflikt s Gruzínskom vypukol. A čo robiť s inými, do dnes zamrazenými konfliktami na postsovietskom priestore – s Podnestrovskom, Náhorným Karabachom? Aké je právne odôvodnenie vyhlásenia suverenity a boja za celistvosť hraníc v rámci bývalého ZSSR? O tom a o mnohom inom sa dozviete v pokračovaní rozhovoru s doktorkou historických vied Natáliou Naročnickou.

  •  
    a podeliť sa