Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
13 augusta 2009, 17:08

Georgij Zubkov: nikdy som nesníval byť novinárom

Hlas Ruska zahajuje cyklus relácií venovaných 80 ročnému jubileu rozhlasovej spoločnosti. Budú to materiály o tých, kto stál pri zrode vysielania do zahraničia, kto sa snažil priblížiť a urobiť pochopiteľnejšou pre zahraničného poslucháča ďalekú krajinu s jej kultúrnymi tradíciami a dejinami, kto viedol dialóg v listoch a telefonicky.


Tu nachádzajú hviezdy! Také epitetum sa môže často počuť o rozhlasovej stanici Hlas Ruska od kolegov – novinárov. V podstate to nie sú povýšenecké slová. Od 29. októbra 1929, od zaznenia v éteri rečových relácií medzinárodného vysielania z Moskvy tu za všetkých 80 rokov získavali hodiny majstrovstva mnohé rozhlasové a televízne hviezdy, spisovatelia a dokonca aj politici. Medzi tými, kto urobil svoje prvé kroky v žurnalistike v Zahraničnom vysielaní, bol aj Georgij Zubkov, známy televízny novinár píšuci na medzinárodné témy a veľa rokov pracujúci ako špeciálny dopisovateľ vo Francúzsku.


Georgi Zubkov dnes vraví, že nikdy nesníval byť novinárom. Vtedy, po absolvovaní Inštitútu medzinárodných vzťahov v ďalekom roku 1949, sníval iba o scéne. Na to, aby odišiel do divadla nemal odvahu, veď nezískal divadelné vzdelanie. Našiel sa kompromis – rozhlas. Prečo? Vtedy mali u divákov veľký úspech rozhlasové hry a mladý Georgij Zubkov sa rozhodol, že rozhlasový mikrofón je celkom dobrá scéna. Ale ako iba Georgij Zubkov začal robiť svoje prvé reportáže, nové povolanie ho pokorilo. Aj atmosféra v kolektíve bola tvorivá a zameraná na dosiahnutie cieľu. A medzi kolegmi bolo veľa tých, kto pracoval v rozhlase počas vojny, hovorí

Georgij Zubkov

:



-Zahraničné vysielanie malo počas Druhej svetovej vojny osobitú úlohu. Vysielanie z Moskvy počúvali s ohrozením vlastného života v ilegalite a v radoch západného odboju. A bol to jediný zdroj tej samej objektívnej informácie, ktorá informovala o situácii na fronte. Okrem toho si treba spomenúť na to, kto vtedy pracoval v Moskovskom rozhlase. Bola to Španielka Dolores Ibarruriová a nie náhodou ju tu nazývali ako „passionaria“, to znamená ohnivá. Bol to jej pseudonym, pod ktorým mohla vystupovať s komentármi. Bol to aj Talian Palmiro Togliatti. Ako aj mnohí iní predstavitelia zahraničných krajín oddaní svojim národom pricestovali do Moskvy, aby mohli odtiaľto porozprávať o najdôležitejšom – o boji s fašizmom. Určite chápete, aký význam mali vtedy ich komentáre a ich posolstvá k ich krajanom.

Ako aj v akomkoľvek tvorivom kolektíve a to obzvlášť v sovietske obdobie, bolo dosť aj problémov. Vyplynulo, že hovoriť o živote v Sovietskom zväze tak ako svojim poslucháčom sa zahraničným nedá. Prirodzene nik nemohol kritizovať sovietsky systém alebo nesúhlasiť so zahraničnou politikou krajiny. Ale nájsť formu, do ktorej sa mohol zaodieť ten ,alebo iný materiál, sa dalo. Darilo sa to! A tieto skúsenosti a táto škola dala bez akýchkoľvek pochybností veľmi veľa užitočného tým, kto pracoval v Zahraničnom vysielaní. Jednoducho, zdôrazňuje Georgij Zubkov, novinári tohto rozhlasu nemali od samého začiatku nespútané hlavy, ale ruky. A ak aj neotvorili okno, prinajmenej otvorili vetrák na ňom. Veď novinári Hlasu Ruska hovorili s ľuďmi, vôkol ktorých bola iná informácia… Dnes vládnu myšlienkami ľudí iné elektronické médiá – INTERNET. Ale rozhlas, vrátane Hlasu Ruska, za ktorým stojí taká veľká história – 80 rokov, je ako aj prv potrebný. Veď tento rozhlas, hovorí Georgij Zubkov, pomáha spoznať inú krajinu, jej zvyky a tradície, ako aj kultúru národa.


  •  
    a podeliť sa