Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
13 augusta 2009, 15:46

K návšteve Generálneho tajomníka NATO do Kosova

символ НАТО фото РИА Новости

„Nový Generálny tajomník NATO išiel si prezrieť svoj areál“. Zdá sa, že je to celkom vhodný názov článku o návšteve Andersa Fodha Rasmussena v Kosove. Veď odtrhnutý kraj v Srbsku neoznačujú inakšie, ako NATO-štát. Nie náhodou v deň 10. výročia operácie NATO na uzmierenie Srbska premiér Kosova Hašim Tači urobil neuveriteľne absurdné vyhlásenie: „Bombardovania Juhoslávie priniesli do Kosova demokraciu“. Naozaj je to symbol našich čias: demokracia, ktorá by mala byť najväčším dosiahnutím v oblasti ľudských práv, sa stále častejší šíri za pomoci rôznych výbušných látok. V téme pokračuje komentátorka Hlasu Ruska Xénia Tošičová:



- Bol to predslov. A teraz k veci. Čím sa tak zapáčil tento kraj novému Generálnemu tajomníkovi, že hneď po Afganistane sa rozhodol ho navštíviť? V sídle organizácie vysvetlili, že je to „jedna z priorít nového Generálneho tajomníka, pretože Kosovo je druhým čo do veľkosti objektom akcií a operácií NATO“. A pretože podľa názoru príslušníkov NATO bezpečnosť v kraji nevyvoláva obavy, je možné premiestniť časť 14-tisíceho kontingentu na územie, ktoré je pre nich teraz prvé a hlavné. Aj keď hocikomu sa môže zdať, že 64,5 tisíca vojakov pre Afganistan úplne stačí, v Bruseli sú iného názoru. Ba ani nemôžu uvažovať inakšie – operáciu v Afganistane označil za prioritu samotný Barack Obama, takže nič sa nedá robiť.



Avšak sotva je to jediná príčina pre radikálne zníženie počtu NATO-kontingentu v Kosove. To, že ide práve o radikálne zníženie, nevyvoláva pochybnosti. „K času, keď môj mandát vyprší, chcem, aby sa KFOR zredukovali na neveľké sily pohotového reagovania alebo vôbec boli stiahnuté“, — vyhlásil Rasmussen hneď po vymenovaní ho do funkcie Generálneho tajomníka. A okamžite sa zahĺbil do práce: k januáru namiesto 14 tisíc vojakov má ostať 10. Za takého tempa do roka 2013, keď vyprší Rasmussenov mandát, chrániť Srbov a ich pamiatky pred Albáncami budú iba samotní Albánci.



Srbov takáto perspektíva neteší. Napriek zložitým vzťahom s alianciou, ktorá trikrát bombardovala mierové mestá Srbska, v Kosove jej vojakov považujú za „jedinú legitímnu ozbrojenú silu, ktorej Srbi dôverujú“, — sú to slová ministra pre záležitosti Kosova a Metohije. Ba vcelku Bogdanovič sa dosť tvrdo vyjadril o kladnom ocenení bezpečnostnej situácie v kraji, ktoré poskytol Rasmussen: „Človek, ktorý je zodpovedný za bezpečnosť tejto časti Európy, nemôže si dovoliť takéto výroky, pretože sa to nezhoduje so stavom vecí na mieste“.



A predsa napriek protestom Srbov zníženie KFOR sa už nedá zastaviť. Nejde tu o želanie nového Generálneho tajomníka. Rasmussen v marci ešte bol vo funkcii dánskeho premiéra a o svojom želaní opustiť Kosovo už hovorili Briti a Španieli. Uvádzali rôzne príčiny. Londýn sa odvolával na už známe zlepšenie sa situácie v kraji, Madrid zasa – na politiku, vraj, neuznávame toto Kosovo a nechystáme sa uznávať, takže nebudeme svojou prítomnosťou mu dodávať na legitimite.



Nejde tu však o politiku, ale o bezpečnosť. Novinár Alexander Chramčichin, ktorý sa špecializuje práve v tematike NATO, napísal o stave vojsk vedúcich krajín aliancie takto: „Je veľmi príznačné, že mimoriadne populárne v médiách rozprávanie o „stúpajúcej sile“ NATO trpí úplnou absenciou číselných údajov, — ironizuje Chramčichin a vysvetľuje: „Pozemné vojská Francúzska sa scvrkávajú na jednu divíziu. Veľká Británia prestáva vyrábať tanky a jej špeciálne útvary v Afganistane lietajú na prenajatých MI-8 kvôli nedostatku vlastných helikoptér. Nemecko znižuje počet tankov a obrnených vozidiel päťkrát, bojových lietadiel – sedemkrát“. Skrátka, je tu kríza a nemožnosť vysvetliť občanom spomenutých krajín, kto sa chystá po skončení studenej vojny na nich útočiť.



Za týchto podmienok ostáva znovu rozdeliť zdroje, ktoré sú k dispozícii. Hľadajúc kompromisy medzi objednávkou Baracka Obamu a aktívnym neželaním ostatných bojovať vo vzdialených kútoch planéty, nové vedenie aliancie schválilo Šalamúnove rozhodnutie o stiahnutí kontingentu z Kosova. Vraj je tam aj tak pokoj, projekt je zavŕšený. Áno, vcelku majú pravdu. Srbský problém v Kosove po ich odchode už nebude existovať. Srbi sami odídu hneď po NATO. Veď ani to nie je problém – presídliť 100-150 tisíc ľudí. Balkán zažil aj horšie veci!


  •  
    a podeliť sa