Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
11 augusta 2009, 13:08

60 rokov PZER: na čase je reforma

Parlamentné zhromaždenie Rady krajín Európy (PZER) v auguste oslávi svoje šesťdesiatiny. Ruskí experti sú si istí, že potrebuje značné reformovanie. Napríklad, zástupca predsedu výboru pre medzinárodné záležitosti Rady Federácie Vasilij Lichačov je presvedčený, že dnešná činnosť PZER nielen nerieši existujúce problémy, ale dokonca ich komplikuje:


- Ruská parlamentná diplomacia prichádza k záveru, že organizácia potrebuje reformu, mala by sa veľmi kriticky pozrieť na svoju činnosť. Rusko je ochotné pomôcť tejto štruktúre nadobudnúť modernú formu. Ale v tomto prípade by mala vykonať určité kritické kroky, vyvinúť systém opatrení, ktoré sa budú zakladať na zásadách váženia si štátnej národnej zvrchovanosti, na zásadách univerzálnosti a objektivity. Vyplýva to z horúčkovitého zbrojenia, z problémov NATO a jej šírenia na východ. Práve tieto problémy sú dnes veľmi aktuálne.

Dôvodom pre takýto názor sa stali určité kľúčové príčiny. Je to napríklad značné skomplikovanie v poslednom čase vzťahov medzi Moskvou a Bruselom v ocenení gruzínsko-osetského konfliktu. V júni v priebehu riadneho zasadania predstavitelia Tbilisi prišli s iniciatívou pripraviť Rusko o plnú moc v zhromaždení. Gruzínska delegácia už získala potrebný počet stúpencov a dokonca zhromaždila viac podpisov, ako treba. Podľa pravidiel PZER pre nastolenie návrhu na posúdenie treba 20 podpisov parlamentárov. Svoj zámer gruzínska strana vysvetlila tým, že Rusko nedodržalo rezolúciu PZER, konkrétne – nezrušilo uznanie Abcházska a Južného Osetska. Ale definitívne rozhodnutie nebolo schválené.


Netreba dnes zabúdať ani na smutne známu rezolúciu PZER, ktorá dáva na jednu rovinu zločiny hitlerovského a Stalinovho režimov. V Bruseli si radšej nevšímajú, ako napríklad v Estónsku, ktoré mimochodom je členskou krajinou EÚ, sa 26. júla konal tradičný zraz legionárov SS z celej Európy. Oslavovali svoje výročie — 65 rokov od začiatku bojov estónskej 20. divízie SS proti Sovietskej armáde. Pritom oslavovali za posilnenej ochrany polície. Na Ukrajine zasa bola vydaná riadna kniha vyzdvihujúca veteránov divízie SS Haličina, ktorá bojovala v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny na strane Nemecka. To znamená, že v rade východoeurópskych štátov sa dnes aktívne revidujú závery Norimberského vojenského súdu. V Moskve sa netaja so svojou ustarostenosťou nad takýmto smerom rozvoja PZER.


Podľa názoru expertov dnes existujú dva varianty ďalšieho rozvoja vzťahov Ruska a PZER. Prvý – PZER definitívne zaujme postoj niektorých štátov Východnej Európy, pre ktorých rusofóbia je skoro hlavným vektorom zahraničnej politiky. Za takéhoto rozvoja udalostí Moskva sa môže vzdať účasti na práci PZER. Ale je tu aj iná cesta: ak Brusel prestane v aktívnom hodnotení v štýle studenej vojny, ktoré sa dnes znie ako „Zlé Rusko a dobré Gruzínsko“. Ak sa PZER podarí vyhnúť sa ďalšiemu schváleniu radikálnych iniciatív radu štátu, v dialógu s Moskvou sa bude pokračovať. Brusel ho dnes potrebuje oveľa viac, ako schválenie veľmi pochybných rezolúcií.


  •  
    a podeliť sa