Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
6 augusta 2009, 14:55

Odnaučili sme sa hovoriť o svojom víťazstve

„Za 70 rokov po skončení 2. svetovej vojny vyrástla nová generácia Európanov. V ich hlavách často je všetko popletené.

„Za 70 rokov po skončení 2. svetovej vojny vyrástla nová generácia Európanov. V ich hlavách často je všetko popletené. Väčšina Čechov, — napísala nám Anna Hegeďušová z českého mesta Ledeč nad Sazavou, — je úprimne presvedčená, že nás neoslobodili Rusi, ale Američania, že o Prahu bojovali „Vlasovci“, že tanky maršala Koneva tam vôbec neboli… Ešte je dobre, že sú nažive moji rodičia, od nich viem, ako to bolo v skutočnosti. Kto to ale porozpráva iným?“


- Naozaj, kto? – opýtali sme sa vojnového historika, riaditeľa Fondu Historická pamäť Alexandra Ďukova.

- Žiaľ, odnaučili sme sa rozprávať svetu o svojom víťazstve nad fašizmom. Nám sa pravda zdá natoľko očividná, že akosi ostýchame ju opakovať pred Európanmi. Ale príroda nestrpí vákuum. Aj vo verejnej mienke Západu sa začala vytvárať koncepcia, ktorá nemá nič spoločné s reálnosťou. Hlavné ťažisko oslobodzovacej misie podľa nej patrí vraj spojencom, konkrétne – Američanom. Takže vychádza, že výlučne oni zbavili národy Európy hnedého moru, oslobodili väzňov táborov smrtí… Sfalšované údaje ľahko zapadnú do vedomia. „Akú takú slobodu mohol priniesť ruský vojak,“ — asi takto uvažuje súčasný Čech, v ktorého krajine dnes je otvorené múzeum sovietskej okupácie (o roku 1968). Na plagáte múzea je matrjoška z vycerenými vlčími zubami… Len si nemyslite, že sa snažím zbagatelizovať úlohu spojencov v spoločnom víťazstve. Land Leesie a americké bombardovania fašistických objektov, samozrejme, pomáhali našej armáde, ktorá za cenu obrovských obetí zdrvila fašistickú vojenskú mašinériu.


- Ale v máji roka 1945 Vlasovci odpovedali na volanie o pomoc v českej metropole a vstúpili do Prahy, ktorá povstala proti fašistom. Urobili to prv, ako sovietske vojská, o čom napísal v prvom diele Súostrovia Gulag Alexander Solženicyn…

- Áno, snažili sa akosi rehabilitovať v poslednej chvíli, — povedal historik Alexander Ďukov. – Pre všetkých už bolo jasné, že hitlerovské Nemecko prehralo vojnu. Ale bojovníci tak zvanej ruskej oslobodzovacej armády pod velením generála Vlasova museli odpovedať za mnohé veci. Napríklad, za trestné operácie v Bielorusku, za účasť na potlačení Varšavského povstania. Len si pomyslite: tí istí ľudia sa potom ponáhľali zachraňovať Čechov pred fašistami! Čo je pravda, v Prahe sa dlho nezdržali, prichádzala tam Sovietska armáda. Keď sa jej útvary vrútili do mesta, ešte tam boli opevnenia fašistov. Tanková posádka majora Ivana Gončarenka začala boj proti hitlerovcom pri Mánesovom moste. Je to historický fakt. Ale kto sa na to sa v Česku teraz pamätá, ak Gončarenkov tank, ktorý tam najprv ponechali stáť ako pomník, demontovali? Ale o Vlasovcoch ako o osloboditeľoch povstaleckej Prahy píšu a hovoria veľmi ochotne. Ich hroby opatrujú, čo je pravdaže z humanitárneho hľadiska správne. Ale hovorím o niečom inom… O tom, že netreba zo zradcov robiť hrdinov a obete. Generál Andrej Vlasov bol úspešným sovietskym dôstojníkom, dokonca veľmi úspešným. A neurobil voľbu medzi Stalinom a Hitlerom, ale medzi vlasťou a nepriateľom, ktorý na vlasť zaútočil… Je to obyčajná zrada! Mimochodom, Česi počas vojny kolaboracionistom veľmi nepriali. Pripomeniem históriu 20. estónskej divízie SS. V roku 1945, keď Nemci ustupovali, stiahli ju na nové zostavenie do územia Československa. Tamojší partizáni zajali Estóncov a začali strieľať ako kolaboracionistov. A pokračovali v týchto popravách až do príchodu útvarov Sovietskej armády… V roku 1946 (a to málokto vie) týchto „nedostrieľaných“ Estóncov vrátili do vlasti pod dohľad bezpečnostných orgánov. To znamená, nechali ich žiť. To sú dejiny „sovietskej okupácie“ Východnej Európy. Treba ich poznať do detailov, aby sme neprepadli mýtom.


  •  
    a podeliť sa