Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 júla 2009, 16:16

Larisa Solncevová: znalkyňa českého a slovenského divadla

Profesorka Divadelnej akadémie v Moskve a autorka vedeckých prác a kníh dejín českého a slovenského divadla, Larisa Solncevová oslávila 85 rokov. Nehladiac na vek je veľmi mobilná a nepremešká ani jednu zaujímavú cestu.

Profesorka Divadelnej akadémie v Moskve a autorka vedeckých prác a kníh dejín českého a slovenského divadla, Larisa Solncevová oslávila 85 rokov. Nehladiac na vek je veľmi mobilná a nepremešká ani jednu zaujímavú cestu.


- Larisa Pavlovna, kam sa chystáte najbližšie?


- Centrum slovanských kultúr v Paríži ma pozvalo na kolokvium venované Petrovi Bogatyrjovi, veľkému folkloristovi, etnografovi a filológovi XX. storočia, — odpovedala profesorka Solncevová. – Pre Čechov a Slovákov je to dôležitá osobnosť. Peter Bogatyrjov sa v roku 1921 spolu s Romanom Jakobsonom ocitol v Prahe, kde veľmi skoro napísal dobrú knihu Národné divadlo Česka a Slovenska. Geniálne preložil do ruského jazyka Príhody dobrého vojaka Švejka, priatelil sa s Jaroslavom Haškom a písal články do časopisu Európa. Na kolokviu v Paríži vystúpim s lekciou na tému Peter Bogatyrjov: od Národného divadla po avangard.


- A čo Vás priviedlo k štúdiu českého a slovenského divadla? Veď ste sa chceli stať inžinierkou a študovali ste na Moskovskej vysokej škole leteckých inžinierov. A zrazu taký prudký zvrat v živote. Bolo to osudové znamenie?


- Bolo to skutočne znamenie osudu, — potvrdila Solncevová. – Môj milý, sused v našom dome, odišiel v roku 1941 na vojnu. A vtedy sa u nás začala lyrika. Romantické dopisovanie. On bol na fronte a ja v evakuácii v Novosibirsku. Jurij bol radistom. Deň víťazstva uvítal v Hradci Králové. Po jeho návrate domov sme sa vzali. Pamätám si, že mi rozprával, s akou radosťou vtedy vítali našu armádu Slováci a Česi, ľudia vynášali von stoly, stoličky, lavice, prestierali obrusy a pohostenie! Priviezol nájdenú kdesi na ulici knižku a na jej obale som uvidela nesmierne krásnu budovu. Bolo to Pražské Národné divadlo. Viete, vzala som svoje dokumenty z Moskovskej vysokej školy leteckých inžinierov a urobila som skúšky do Divadelného inštitútu, prešla som konkurz a začala sa zaoberať českým a slovenským divadlom. Potom som veľa krát bola v Československu, pozerala som inscenácie v rôznych divadlách a nadobudla som veľa priateľov medzi hercami a režisérmi. V našich časopisoch som písala o najúspešnejších podľa mňa českých a slovenských inscenáciách. Dokonca ma vyznamenali radom Jana Masaryka, ale už po nežnej revolúcii.


- A kto z českých a slovenských divadelných činiteľov urobil na Vás najväčší dojem? – pýtame sa ďalej Larisu Solncevovú. 

- Pre mňa bolo veľkým šťastím komunikovanie s Janom Werichom, — odpovedala profesorka Solncevová. – Bol pravda skôr javom 30 rokov, vtedy to bol objav: Oslobodené divadlo v Prahe. A ja som v 50 roky počula dialógy Wericha s Horníčkom v divadle ABC. To bolo takisto prekvapenie!
Následne nazvem geniálneho Jozefa Svobodu, ktorý vymyslel veľa svetelných efektov. Som hrdá, že som sa zúčastnila na vydaní jeho knihy Tajomstvá scénického priestoru. Študujú ju na všetkých divadelných školách vo svete.
Svojim talentom ma ešte pokorila slovenská herečka Mária Kráľovičová. V Staronovej komédii Arbuzova bola taká výbušná, smiešna, nežná, paradoxná a čarovná!
Zo slovenských hercov sa mi vždy páčil Michal Dočolomanský. A potom som uvidela, ako s mladými hercami naštudoval divadelnú hru Farma v jaskyni. Bola to úspešná práca.
Larisa Solncevová dlho spomínala na svojich priateľov. Potom si zotrela slzu a povedala: „Viete, cítim sa ako reliktová borovica! Mnohí moji vrstovníci už opustili tento svet. Aké je to len smutné! Ale nedávno sa v Moskve uskutočnil festival pod názvom Tvoja šanca, na ktorom sa zúčastnili študentské divadlá z rôznych krajín. Česi priviezli divadelnú hru Ostrovského Chovankyňa. A čo sa stalo? Pravdaže som utekala do divadla. Taká som už reliktová borovica! – usmiala sa Larisa Solncevová, ktorá nemá rada jubilejné dáta a ak aj prv miluje divadlo. Znamená to, že zvrat v jej živote bol správny.

  •  
    a podeliť sa