Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
24 júla 2009, 13:34

Veľká Británia sa dozvedela tajomstvá KGB

Ako píše denník Nezavisimaja Gazeta , štvrť storočia po smrti britského aristokrata Anthony Blunta, ďalekého príbuzného kráľovnej, ktorý zásoboval tajnou informáciou KGB, zverenili jeho memoáre.

Ako píše denník Nezavisimaja Gazeta, štvrť storočia po smrti britského aristokrata Anthony Blunta, ďalekého príbuzného kráľovnej, ktorý zásoboval tajnou informáciou KGB, zverenili jeho memoáre. Blunt nazýva súhlas pracovať na Sovietsky zväz za hlavný omyl svojho života. Ale v rukopise, ktorý sa nachádza v Britskej knižnici, neuviedol ani jedného sovietskeho špióna, ktorý by nebol známy Angličanom. Neodhalil ani obsah skoro dvoch tisícok dokumentov, ktoré odovzdal Moskve.
Blant začal písať spomienky až potom, ako ho premiérka Margaret Thatcherová nazvala sovietskym špiónom. O štyri roky tento známy znalec umenia s titulom rytiera a dlhé roky pracujúci kurátorom kráľovskej kolekcie obrazov, zomrel. Nariadil svojmu advokátovi umiestniť memoáre v Britskej knižnici a nezverejniť ich dvadsať päť rokov.
Teraz sa kniha nakoniec dostala k čitateľovi. Recenzie sa pýtajú, ako sa mohlo stať, že nielen Blant, ale aj iní členovia preslávenej cambridgeskej päťky, zradili svoju krajinu a stali sa sovietskymi špiónmi? Ak súdiť podľa prístupných úryvkov z memoárov, hlavnou príčinou na to bola atmosféra nadšenia marxizmom, ktorá uchvátila mnohých študentov a lektorov Camridgeskej univerzity v polovici 30 rokov.
Videli v tom jedinú prekážku ideám nacizmu. V Londýne sa vtedy u moci nachádzali politici prevádzajúci kurz na zmierenie s Hitlerom. Pravdaže, aj stalinská propaganda tu zohrala svoju úlohu. Podarilo sa presvedčiť ľavú inteligenciu v Európe, že hrôzy veľkého teroru a tábory – to nie je nič viac, ako výmysel protisovietskych elementov.
Netreba zabúdať, že vtedy boli Anglicko a Sovietsky zväz spojencami. Blunt začal písať memoáre, v ktorých sa pokúsil krajanom vysvetliť, čo sa s ním stalo. Kedysi povedal: „Keď už bolo treba vybrať si medzi zradou priateľa a zradou vlasti, mal som dosť odvahy zradiť vlasť“.

Komentár k Článku dňa

Spisovateľ a veterán zahraničnej rozviedky Michail Ľubimov odmieta vplyv takých publikácií na politické vzájomné vzťahy štátov.

- To bolo tak už dávno. Blunt pracoval prevažne koncom tridsiatich rokov a počas Druhej svetovej vojny. Veľmi pochybujem, že sa to môže teraz stať príčinou na vyhrotenie anglicko-ruských vzťahov alebo naopak, príčinou na zjemnenie nejakých pozícií. Podobné publikácie majú hlavne historický význam. Legendárny hrdina takzvanej cambrigdskej päťky silných agentov sovietskej rozviedky zomrel. Každý má veď svoje výsledky v živote. Jedni ho kriticky prehodnocujú, iní hája svoju pravdu. Viem, že boli aj agenti, ktorí sedeli v anglickom väzení a potom hovorili, že roky práce na Sovietsky zväz boli pre nich najlepšie v živote. A Blunt napríklad nikdy nesedel a potom sa zo svojej činnosti pokajal. Hlboké si uvedomenie svojich minulých rokov a skutkov prislúcha talentovaným ľuďom. Preto aj prípady bývajú rôzne.

Spisovateľ a veterán zahraničnej rozviedky Michail Ľubimov komentoval publikáciu memoárov bývalého agenta sovietskej rozviedky Antony Blanta vo Veľkej Británii.

  •  
    a podeliť sa