Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
3 júla 2009, 17:48

Poznámky na konci týždňa: Koľko strán má trojuholník?

V predvečer zahajujúcej sa 6. júla návštevy do Moskvy prezidenta USA Baracka Obamu sa v Európe začínajú objavovať obavy, že Amerika a Rusko sa navzájom dohovoria a iné krajiny sa ocitnú za palubou.

V predvečer zahajujúcej sa 6. júla návštevy do Moskvy prezidenta USA Baracka Obamu sa v Európe začínajú objavovať obavy, že Amerika a Rusko sa navzájom dohovoria a iné krajiny sa ocitnú za palubou. O týchto obavách mimochodom porozprával nedávno expert Nemeckej spoločnosti zahraničnej politiky Josef Braml. Ako sa môže odraziť nadchádzajúca cesta Obamu na jestvujúcej rovnováhe záujmov medzi USA, Ruskom a Európskou úniou? Tejto téme sú venované Poznámky na konci týždňa Olega Severgina.
Ostať za palubou sa boja predovšetkým východoeurópski nováčikovia EÚ, atlantický kurz ktorých je jednoznačný. Niekedy prejavujú svárlivosť vo vzťahoch so starším partnerom, ale princíp transatlantickej jednoty je pre nich takisto nemenný. Počas nedávnej návštevy do Washingtonu nemecká kancelárka Angela Merkelová napríklad vyhlásila, že čo sa týka bezpečnostnej politiky, atlantické a európske štruktúry by mali konať ako jednotný mechanizmus. Veteráni európskej integrácie ale pritom na rozdiel od nováčikov takisto nevidia alternatívu partnerstvu s Ruskom.
Preto sa vidia u trojuholníka – Rusko, USA a EÚ, — ktorý by sa mohol stať, ako prv zdôrazňovala hlava ruského Ministerstva zahraničných vecí Sergej Lavrov, základom stabilnosti vo svete, dve strany dosť jasne. Iná vec je s treťou stranou – Rusko – USA. A čo si myslí ohľadne rovnováhy záujmov v možnej politickej triáde prezident ruského Centra politických technológií Igor Bunin: 
- Pre Obamu je prvoradé vyriešiť afganský problém, hovorí Bunin. Ale za krátky čas sa to nedá. Rusko je podľa experta ideálna geopolitická možnosť tak dodávok nevojenského nákladu, ako aj zbraní do Afganistanu. Ale ukázať, že sa dá vymeniť Afganistan na Ukrajinu a Gruzínsko Obama nemôže. Druhý problém je boj s krízou. Tu sa takisto nemôže rýchlo dosiahnuť úspech. Jediné, kde môže byť prelom, tak to sú rokovania o strategických zbraniach. Čo sa týka Ruska, rozmiestnenie systémov PRO v Česku a Poľsku posudzuje ako priame ohrozenie svojich záujmov. Preň je dôležité, aby PRO prijalo inú formu, alebo aby sa ho Amerika vôbec zriekla. A za druhé – aby ani Gruzínsko a ani Ukrajina nezískali najbližšie garancie vstupu do NATO. Čo sa týka Európy, štáty, ktoré iba nedávno vstúpili do EÚ, sa obávajú akejsi obdoby paktu Molotova – Ribentropa, hoci aj nijaké predpoklady na to nie sú. Pre „starú“ Európu, predovšetkým pre Nemecko a Francúzsko, sú vzťahy s Ruskom štruktúrne. Politológ uzaviera, že Európa bude celkovo asi ťažko aktívne bojovať o to, aby nedopustiť dohodu medzi Ruskom a USA. Podľa Bunina zostanú problémy vo vzťahoch medzi oboma krajinami aj po návšteve Obamu. Ale je dôležité, že tretia strana trojuholníka začína nadobúdať, ako sa zdá, jasnejšie obrysy.

  •  
    a podeliť sa