Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
3 júla 2009, 10:54

Článok dňa a komentár

Denník Moskovskaja pravda napísal o probléme znehodnotenia ruského jazyka neslušnými výrazmi, väzenským žargónom, slangom a neologizmami.

Denník

Moskovskaja pravda

napísal o probléme znehodnotenia ruského jazyka neslušnými výrazmi, väzenským žargónom, slangom a neologizmami. Slovo „jazyk“ sa vo vedomí spája predovšetkým s jeho nosičom, to znamená, s národom. Zneváženie jazyka, ktorým hovoríme, znamená zneváženie a ponižovanie samotného národa. Ako raz povedal na prelome doby svetoznámy ruský spisovateľ Alexander Solženicyn, „Moc roztočila od roka 1991 krajinu, široko otvorila bránu podsvetiu“. A toto podsvetie s jeho rečou, ktorá je spojením hrubých nadávok so žargónom zločincov, ktorá sa pochopiteľne formovala ako jazyk rýdzo korporačného komunikovania v prostredí profesionálnych kriminálnikov, ničivo pôsobí na všetky vrstvy spoločnosti. Dnes naštrbenie ruského jazyka dosiahlo hrozivé meradlá, vyrástlo na obrovský kultúrny problém. Bez záchranného naočkovania vysokých morálnych hodnôt mládež si ľahko osvojuje vonkajšie rysy a neskôr aj zásady sveta zločinu.


Mládežnícka subkultúra sa môže považovať za určité pole, v ktorom dochádza ku kontaktu medzi formami existencie kriminálneho sveta a mestskej pouličnej generácie tínedžerov a junákov z rizikovej skupiny.


Niektorí z nich stihli odpykať trest odňatia slobody. Práve oni sa stávaj akýmisi sprostredkovateľmi v šírení tabuovanej lexiky. Ruské úrady nedostatočne si uvedomujú dôležitosť prieskumu masovej psychológie a preto spoločnosť už ktorýkrát nevie, aký obraz budúcnosti je pre nás príťažlivý a kam kráčajú tí mladí ľudia, ktorí z radu príčin, v neposlednom rade sociálnych, sa dištancujú od sa noriem chovania sa predkov, svetonázoru a usporiadania života starších generácií.


Krízová doba naliehavo vyžaduje, že treba v prvom rade zrevidovať koncepciu televízneho vysielania, vymeniť jeho agresívno-depresívny vektor za pozitívné, budovateľské zameranie. A rozhodne čeliť jazykovému a hudobnému žargónu, väzenským motívom. O tom sa musí rozhodnúť na úrovni spoločnosti, politiky štátu v morálno-duchovnej sfére, — uzatvára denník

Moskovskaja pravda

.



Komentár k článku dňa

Laureát cien Národný bestseller a Veľká kniha, spisovateľ a publicista Dmitrij Bykov nechce dramatizovať nápor žargónovej lexiky a cudzích slov na ruský jazyk:


- Boj proti jazyku – to je vždy boj proti reálnosti druhej úrovne. Zriaďte taký život, aby sa ľuďom nechcelo nadávať – a prestanú to robiť. Zatiaľ ale je to tá najprirodzenejšia reakcia na infláciu, na výlovy obchodov s ich cenami, na nezamestnanosť, nehorázne množstvo oficiálnych lží – práve preto ľudia opakujú známu sadu neslušných slov. Nemám zvyk myslieť na podkopávanie hlbokých základov jazyka či na jeho obohatenie. Ruština sa vie skvelo očistiť sama a k tomu má obrovský absorbujúci potenciál. Pozrite sa: Američan alebo, povedzme, Číňan, Francúz, keď k nám príde, rýchlo začína žiť v súlade s našimi nie najlepšími tradíciami: pije tvrdý alkohol koľko treba, dáva úplatky komu treba. Tak isto je to s ruštinou. Preberá cudzie slovo a núti ho meniť sa podľa ruských zákonov. A slovo sa stáva ruským. Cudzie slová sa začínajú skloňovať podľa ruských vzorov, zúčastňovať sa na ruských kalambúroch. V angličtine je teraz asi milión aktívnych slov, ale v ruštine, podľa posledných údajov, je ich oveľa menej. Pýtam sa, či potrebujeme preberať cudzie slová? Žiaľ, áno… Svet sa globalizuje… To znamená, že treba vstrebávať viac, nie menej. O čo je jazyk bohatší, o to je pestrejší život jeho nositeľov.


Takto reagoval spisovateľ a publicista Dmitrij Bykov na článok denníka

Moskovskaja pravda

o expanzii žargónu a cudzích slov v ruštine.


  •  
    a podeliť sa