Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
1 júla 2009, 18:10

Tvorkyňa symbolu sovietskej epochy Viera Muchinová

„Umenie by malo nielen odrážať život a tešiť ľudí, malo by nadchnúť aj na veľké, múdre a nádherné“. Takým bolo tvorivé krédo významnej sovietskej sochárky Viery Muchinovej /1889 – 1953/. Dnes uplynulo 120 rokov od narodenia autorky preslávenej kompozície Robotník a kolchozníčka, ktorá sa stala symbolom sovietskej epochy.
Pamätníkov prác Viery Muchinovej je v Rusku málo. Najznámejším je dielo venované hudobnému skladateľovi Petrovi Čajkovskému pred Moskovským konzervatóriom a spisovateľovi Maximovi Gorkému na jednom z námestí volžského mesta Nižný Novgorod. A ešte niekoľko náhrobných pomníkov významných osobností jej doby na Novodevičiom cintoríne. A čo sa týka sochy Robotník a kolchozníčka, dnes ju reštaurujú a Moskovčania a návštevníci metropoly ju uvidia na zvyčajnom mieste pri Ruskom výstavnom centre po tom, ako pre ňu dokončia novú budovu – podstavec. Ako sľubujú predstavitelia mesta, preslávená sochárska skupina z dvoch postáv s kosákom a kladivom vo vztýčených rukách sa ustanoví na výške tridsať metrov, ako to bolo v Paríži v ďalekom roku 1936. Vtedy sa 25 metrová sochu z chrómovej a niklovej ocele nachádzala na sovietskom pavilóne na Svetovej výstave Umenie, veda a súčasný život a dlhé roky ju považovali za neoficiálny emblém ZSSR.
Asi ťažko mohla kupecká dcéra Viera Muchinová, ktorú upútala maľba, predpokladať, že jedna z jej prác sa stane symbolom celej epochy a pýchou umenia XX. storočia. V mladosti sa učila u ruského umelca Konstantína Juona a Ilju Maškova a nepomýšľala na rozsah a objem. Tajomstvá sochárstva odhalila iba počas krátkodobého pobytu v Paríži v štúdiu francúzskeho majstra Emila Antuana Burdela, ktorý ju vydelil medzi žiakmi za „neskrotný temperament a naozajstnú monumentálnosť. Viera Muchinová začala v porevolučnom Rusku s nadšením vytvárať nové umenie: zúčastnila sa na inscenácii hier, pracovala s umeleckým sklom, zaoberala sa grafikou, hračkami a zúčastnila sa na príprave projektov staníc metra a pracovného odevu. Ale hlavným zostali predsa len sochy. A tu sa aj využila jej strasť k monumentálnosti a prekvapujúce umenie stvárniť v soche pohyb a strasť. Ale vytvorené Muchinovou početné makety sa žiaľ zriedkavo končili vytvorením pamätníkov. Súviselo to so zložitými technológiami a niekedy aj s nepochopením zo strany mocenských predstaviteľov. Nedá sa povedať, že Viera Muchinová bola v opozícii voči stalinskému režimu, ale predstavitelia moci ju nemali obzvlášť v láske. Počas rokov represálií utrpel navyše aj manžel sochárky – doktor Alexej Zamkov. Táto tragédia ho urobila uzatvoreným a neverejným človekom. Viera Muchinová pracovala posledné roky viac v žánri portrétu. Jej sochy Kresťanka a Júlia dnes skrášľujú expozíciu moskovskej Treťjakovskej galérie. Tu visí aj udivujúci portrét Muchinovej ruky Michaila Nesterova. Je na ňom zobrazená krásna rozhodná žena v procese tvorby. Viera Muchinová sa ako autorka početných sochárskych diel nerada fotografovala a pózovala a nepúšťala do svojej dielne postranných, obzvlášť keď tvorila. Výnimku urobila iba raz pre umelca Michaila Nesterova. Ako rozpráva znalkyňa umenia Natália Alexandrová, nad jej portrétom pracoval niekoľko rokov.


- Prvý variant portrétu, na ktorom pracuje Muchinová nad nejakou veľkou bustou, ktorú Nesterov v listoch k príbuzným úporne nazýval ako idol — obor, sa mu vôbec nepáčil. Potom si umelec sám vybral dielo, v ktorom zobrazil Muchinovú. Je to preslávená postava Boreja z gypsu, ktorá sa takisto nachádza v Treťjakovskej galérii. Letiaci človek prekonáva nápor vetra a víťazí nad ním. V tomto portréte niet akoby autora takej avangardnej kompozície, ako je Robotník a kolchozníčka. Umelca zaujala socha Muchinovej – v prvom rade klasická a nie avangardná, súčasná a nie sovietska, myslí si Natália Alexandrová.
Socha Boreja – mýtického severáka, sa mala mimochodom stať pomníkom hrdinským pokoriteľom Arktídy – polárnikom, ale projekt žiaľ sovietska vláda neprijala. Nepomohla dokonca ani sláva tvorkyne Robotníka a Kolchozníčky. Ale Muchinovej sa podarilo naprojektovať a postaviť si dom v Moskve. Táto vila aj teraz stojí v hlbine malej uličky pri starej ulici Prečistenka. Viera Muchinová si myslela, že po jej smrti tam netreba zriadiť múzeum jej mena a nech v ňom radšej žijú ľudia a je tu otvorená sochárska dielňa. Tak sa aj stalo. A obraz veľkej sochárky zvečnili v pamätníku stojacom v parku pri tejto budove. Prísnu Vieru Muchinovú v pokojnú chvíľu úvah stvárnil v bronze známy ruský sochár Michail Anikušin.

  •  
    a podeliť sa