Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
1 júla 2009, 17:06

Článok dňa a komentár k nemu

V článku Sviatok očakávania denník Nové Izvestia oznamuje podrobnosti vyvedenia amerických vojsk z Iraku. Obyvatelia krajiny oslávili túto udalosť tancom, hudbou a ohňostrojom. Vláda vyhlásila 30. júl za Deň národnej suverenity. Zatiaľ ide pravda iba o novú dislokáciu okupačných síl. Sto tridsať tisíc vojakov USA sa dislokuje z miest na dedinu, kde sa rozmiestnia na vojenských základniach. Odteraz sa budú môcť formálne zúčastniť na bojových operáciách iba po súhlase mocenských predstaviteľov Iraku. Americký kontingent sa úplne vyvedie iba v roku 2011. Sviatok suverenity prebehol „so slzami v očiach“. V dôsledku teroristických činov zahynulo iba posledný týždeň vyše 170 osôb. Americké velenie nehladiac na to tvrdí, že skoro milión irackých policajtov a vojakov bude môcť udržať situáciu v krajine pod kontrolou. Kurz novej administrácie USA smerom na „irakizáciu“ konfliktu v mnohom pripomína taktiku prezidenta Nixona pri ukončení vietnamskej vojny. Ako je známe, pred 30 rokmi podobný experiment spôsobil, že režim v Južnom Vietname po evakuácii amerických vojakov rýchlo padol. Ale Barack Obama nemá taký bohatý výber. Po príchode k moci na vlne protivojnových nálad nezabudol, že práve vpád do Iraku a následná okupácia tejto blízkovýchodnej krajiny spôsobili prudký pád ratingu Georga Busha a v mnohom napomohli porážke republikánov na prezidentských voľbách. Pentagón teraz tvrdí, že počet teroristických činov v Iraku sa posledný rok znížil skoro desaťnásobne. Ale mnohí Iračania sa obávajú, že po vyvedení amerického kontingentu budú na uliciach miest vystrájať všelijakí ozbrojenci. Obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že na budúci rok sa v krajine plánuje uskutočniť všeobecné voľby. Netreba zabúdať ani na to, že americká intervencia v roku 2003 narušila krehký mier medzi konfesiami v Iraku. Zvrhnutie Sadáma Husajna opierajúceho sa o sunnitskú elitu prebudilo šiítskych radikálov podporovaných susedným Iránom. Nezostala nič dlžná ani Al Káida zodpovedná za veľký počet teroristických činov nielen proti Američanom, ale aj proti irackým šiítom a ich svätyniam. V takej situácii sa značne zhoršila situácia kresťanskej menšiny. Krajinu počas konfliktu opustilo vyše milióna kresťanov. Ako zdôrazňuje denník Nové Izvestia, tretina všetkých predstaviteľov je tejto konfesie.

Komentár k Článku dňa

Jeden z vedúcich Ústavu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Georgij Mirský si myslí, že Irak má ako spoločný štát budúcnosť:
- Ak pripustíme, že sa zahája rozsiahle operácie ozbrojencov a iracká vláda uvidí, že nie je schopná tomu zabrániť, obráti sa na Američanov. A na koho aj ešte? Veď teraz sa rozhoduje o osude Iraku ako suverénneho štátu. Okupácia sa končí. Vládne kruhy, politické triedy šiitskej komunity, ako aj sunnitskej, zrejme už koncom minulého roka prišli k záveru, že vzájomné vykynoženie privedie nakoniec ku koncu Iraku ako štátu. Sú odsúdení žiť spolu. Všetky reči o tom, že Irak by bolo logické rozdeliť na tri štáty, sú iba prázdnymi slovami.

Prezident ústavu štúdií Izraelu a Blízkeho východu Jevgenij Satanovský má iný názor. Myslí si, že hrozba rozpadnutia Iraku je veľká.
- Ak vychádzame z toho, čo vravia sunniti, tak kategoricky vystupujú nehladiac na to, že boli najväčšou oporou Sadáma Husajna, proti vyvedeniu amerických vojsk. Chápu, že ich jednotný a ucelený Irak sa rozpadá, hoci sa aj vybrala taká opora, ako je okupačný zbor Spojených štátov. Nech je to aj nemilovaná opora, ale predsa je to len opora jednotnej krajiny. Krajina sa môže rozdeliť na množstvo málo prepojených navzájom enkláv. Fakticky je nezbežné oddelenie Kurdistanu. V konečnom dôsledku to privedie k dlhodobej občianskej vojne, ktorú nebude môcť centrálna vláda potlačiť. Ak sa iba nezjaví nový Sadám Husajn.

Prezident Ústavu štúdií Izraelu a Blízkeho východu Jevgenij Satanovský a takisto jeden z vedúcich Ústavu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Georgij Mirský komentovali článok v denníku Nové Izvestia o vyvedení amerických vojsk z Iraku.


  •  
    a podeliť sa