Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
29 júna 2009, 10:54

Článok dňa a komentár

Ako sa žije Rusom v Rusku? Túto otázku položil denník Moskovskij Komsomolec. Nie je tajomstvom, že Rusko má veľké problémy s demografiou. Pesimisti robia nepotešujúce prognózy o zmenšení počtu obyvateľstva krajiny. Optimisti zasa čiastočné nádeje spájajú s presídlením krajanov zo zahraničia, prevažne z bývalých zväzových republík – terajších štátov SNŠ. Mnohí sú ochotní zmeniť svoj spôsob života vďaka presťahovaniu sa do historickej vlasti dokonca aj keď perspektívy nie sú jasné. Vrchol presídlenia rusky hovoriaceho obyvateľstva z bývalých zväzových republík pripadol na 90. roky. Vzostup miestneho nacionalizmu, nepriame ba často zjavné vytlačenie „nepôvodných“ obyvateľov, absencia vyhliadok, vojenské akcie, hospodárske ťažkosti, problémy so štúdiom miestneho jazyka, ktorý sa stal potrebný pre získanie práce… Ľudia odchádzali do Ruska za každú cenu.
V posledných rokoch tento prúd sa zreteľne stenčil. Niektorí rusky hovoriaci obyvatelia sa celkom dobre cítia v tom či onom postsovietskom štáte, nacionalistické vášne sa trochu ustálili. Niektorí sa nevedia rozlúčiť s rodným miestom, kde všetko je od detstva známe. Niektorí si uvedomujú, že nemôžu začať nový život od nuly. Aby perspektívy pre krajanov v Rusku nadobudli konkrétne rysy, bol vyvinutý štátny program poskytnutia pomoci dobrovoľnému presídleniu krajanov, žijúcich v zahraničí. Program má pomáhať jeho účastníkom v presťahovaní sa a v začiatočnej etape života v Rusku, a to aj v nadobudnutí právneho a sociálneho statusu, získaní práce, a dôchodkového a iného zabezpečenia, získania predškolského, školského a profesionálneho vzdelania. V minulom roku v rámci tohto programu do Ruska sa presťahovalo asi 10 000 ľudí. Z toho tretina prišla z Kazachstanu. V tejto republike žije veľa rusky hovoriacich. Je ich tu viac ako 25%. Napriek tomu, že sa za štátny jazyk považuje kazašský, na štátnych úradoch spolu s kazašským sa oficiálne používa ruský jazyk. Veď mnohí Rusi tvoria vzdelanú a aktívnu časť obyvateľstva. Na Ukrajine napríklad, Rusov je viac ako 8 miliónov (17% obyvateľstva krajiny). Mimochodom, ukrajinskí Rusi sú najväčšou národnou menšinou vo všetkých štátoch Európy. Odtok ruského obyvateľstva z tejto slovanskej republiky bol oveľa menší, ako zo Zakaukazska alebo Strednej Ázii. A predsa oproti údajom sčítania obyvateľstva v roku 1989 počet Rusov sa na Ukrajine odvtedy znížil takmer o štvrtinu. Zvláštnou témou je stav Rusov v pobaltských republikách. Na jednej strane nikam nezmizla diskriminácia nepôvodného obyvateľstva. Na druhej – pre mnohých pobaltských Rusov po určitých stránkach život v Lotyšsku, Estónsku a Litve je príťažlivý: relatívne vysoká životná úroveň, dokonca členstvo na EÚ so všetkými vyplývajúcimi z toho výhodami…

Komentár k článku dňa

Popredný odborník Ústavu krajín SNŠ Andrej Grozin sa domnieva, že z objektívnych príčin teraz nemôže dôjsť k veľkému presídleniu rusky hovoriacich občanov. Ale potenciál pre zvýšenie migračného prúdu existuje
- Na jednej strane pravdaže je tu zjavný proces navykania sa značnej časti rusky hovoriaceho obyvateľstva na reálie, ktoré existujú. Okrem toho tí, ktorí mali možnosť odísť, túto možnosť v priebehu všetkých rokov nezávislosti využili. Ostali ľudia, ktorí kvôli finančným, rodinným alebo iným príčinám nemôžu vycestovať alebo sa chystajú zapojiť do toho systému, ktorý sa vytvoril v postsovietskych republikách. Hoci existuje taký fenomén, ako „odročená migračná nálada“. Po tom, ako úrady schvaľujú rozhodnutia, ktoré rusky hovoriaci občania berú ako poškodenie svojich práv, táto nálada sa môže vyostriť. Dochádza k lokálnym odchodom Rusov z republík, ako napríklad v roku 2005 po „tulipánovej“ revolúcii v Kirgizsku. Ľudia obyčajne berú ako hrozbu svojim národným, kultúrnym etnickým záujmom jazykový problém, prevedenie všetkých oficiálnych dokumentov do jazyka pôvodného národa, ľubovoľné formy občianskeho čelenia, zhoršenie sa celkovej geopolitickej situácie okolo regiónu a tak ďalej. Je tu zaujímavá vec. V poslednom čase neodchádzajú iba rusky hovoriaci, ale aj pôvodné obyvateľstvo. Zvlášť sa to vzťahuje na občanov Uzbekistanu, Kirgizska a Tadžikistanu. Okrem stimulu v podobe sezónnej práce, snažia sa získať občianstvo a ostať navždy v Rusku. Migrácia postupne stráca rýdzo etnické zafarbenie a stáva sa etnicko-sociálnou.
Je to názor odborníka Ústavu krajín SNŠ Andreja Grozina na presídlenie rusky hovoriacich občanov z bývalých sovietskych republík do Ruska.


  •  
    a podeliť sa