Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
26 júna 2009, 15:14

Leoš Janáček: „Podľa jeho partitúr sa dá študovať ruská literatúra!“

Vec Makropulos v Helikon-opere

Uplynulo 155 rokov od narodenia skladateľa Leoša Janáčka, ktorý bol bezvýhradne zaľúbený do ruskej kultúry. Dvakrát (v rokoch 1896 a 1902) navštívil Moskvu a Nižnij Novgorod. Veľmi dobre poznal ruskú literatúru, ktorú čítal v pôvodnom jazyku. Leva Tolstého označoval za „učiteľa života“ a zložil Sláčikové kvarteto na námet jeho poviedky Kreutzerova sonáta. Zachovali sa tiež časti Janáčkovej partitúry k nedokončenej opere Anna Kareninová.


Ako je známe, bol zakladateľom a hlavou Ruského krúžku v Brne. Jeho sebaobetavá láska voči ruskej literatúre sa odzrkadlila v hudbe. Podarilo sa mu v hudobných dieloch vyjadriť zložitú prózu Fjodora Dostojevského. Zložil napríklad symfonickú rapsódiu Taras Buľba podľa poviedky Nikolaja Gogoľa, operu Kaťa Kabanovová podľa hry Alexandra Ostrovského Búrka.


Hudobný génius Janáčka je dávno uznaný v celom svete. U nás v Rusku jeho poznajú oveľa menej, ako povedzme Smetanu alebo Dvořáka. Nakoniec umelecký vedúci Moskovského divadla Helikon-opera Dmitrij Bertman sa rozhodol napraviť situáciu:


- Vec je v tom, — priznal sa, — že som už dávno k Janáčkovi pristupoval! Dokonca som zhromaždil v našom divadle všetky nóty jeho opery Kaťa Kabanovová a začal som s nimi pracovať. Ale kvôli finančným problémom nepodarilo sa nám inscenovať túto operu začiatkom 90. rokov! Kedy sa naše divadlo upevnilo v Moskve, keď sme s pohostinskými vystúpeniami pochodili takmer celú Európu, keď sme získali autoritu medzi našimi a zahraničnými hudobníkmi, získali dôveru obecenstva, rozhodol som sa reanimovať myšlienku inscenácie Janáčkovej opery. Ale už inej! Nie podľa Ostrovského drámy Búrka, ale podľa vtipnej grotesknej hry Karla Čapka Vec Makropulos.


- Janáček stále bol stredobodom mojej pozornosti, — pokračoval Dmitrij Bertman. – Tak sa stalo, že náš známy dirigent Gennadij Roždestvenský raz prišiel k nám do divadla na Šostakovičovu operu Lady Makbeth Mcenského újezdu. Inscenácia sa mu páčila a vtedy povedal: „Určite sa k vám ešte vrátim“. A odcestoval do zahraničia na pohostinské vystúpenia. Neskôr, po návrate zo Štokholmu do Moskvy, maestro Roždestvenský sa zjavil s batožinou v ruke rovno do divadla a vyhlásil: „Viete, s radosťou by som u vás chvíľku pracoval. Možno inscenujeme niečo z Janáčka?“


Po týchto slovách Dmitrij Bertman nadšením vyskočil skoro k povale! Už mal hotovú odpoveď: „Čo ak inscenujeme jeho operu Vec Makropulosa? Veď je tam taká výrazná hudba! Ba ešte je plná humoru, sú tam dokonca prvky detektívky a nádherná ľúbostná historka!“


Roždestvenský nemal nič proti tomu. Pre hudobníkov divadla Helikon-opera práca so slávnym dirigentom bola dobrou školou. Mimochodom, práve dirigent trval na tom, aby sa opera spievala v pôvodnom jazyku, v češtine. Pre našich spevákov to bola ťažká úloha…


- Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že čeština je bližšie k ruštine, ako iné európske jazyky. – poznamenal Gennadij Roždestvenský. – Ale v skutočnosti nie je to také jednoduché! České a ruské slová sú si často podobné, ale… majú opačný zmysel! Výslovnosť a kadencia reči je vôbec absolútne odlišná. Samozrejme, speváci Helikon-opery museli poriadne pracovať na českej výslovnosti, ale nakoniec sa všetko vydarilo. Moskovské obecenstvo prijalo Janáčkovu operu veľmi srdečne, bolo tu veľa aplauzu, nádherných kytíc, poklôn. Ani trochu som nepochyboval, že Janáčkova opera bude mať úspech!


- Zbožňujem Janáčkovu hudbu – takú svojráznu a novátorskú! Podľa jeho partitúr sa dá študovať ruská literatúra. Bol to skvelý človek a hudobník! – to je názor Gennadija Roždestvenského, hudobníka svetového formátu.


  •  
    a podeliť sa