Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
23 júna 2009, 18:34

Nový starý komisár

V Európskom parlamente sa najbližšie dni zaháji posúdenie otázky o novej voľbe José Manuela Barosso na post predsedu Európskej komisie. Túto ideu už podporili vedúci predstavitelia všetkých 27 členských krajín EÚ. Ale bude môcť vdýchnuť nový starý európsky komisár nový život Európskej únii prežívajúcej zložité časy? Náš spravodajca, kandidát historických vied Peter Iskenderov o tom veľmi pochybuje.


Pracovné perspektívy sú u pána Barosso hmlisté. Už veľmi sú pochybné jeho úspechy v minulé roky a obzvlášť na medzinárodnej scéne.


Práve José Manuel Barosso ako hlava vlády Portugalska prijímal začiatkom roka 2003 na Azorských ostrovoch účastníkov mini-summitu, kedy prezident USA George Bush a britský a španielsky premiér Tony Blair a Chosé Mária Asnar odsúhlasili posledné podrobnosti vpádu do Iraku. Vpádu, ktorý sa uskutočnil mimo mandátu OSN a ktorý túto krajinu uvrhol na mnohé roky do stavu chaosu a anarchie.


Irak je mimochodom ďaleko od Európy. Oveľa bližšie je Balkán. Potom, ako albánski separatisti v Kosove vyhlásili vo februári 2008 jeho nezávislosť a hrubo tým narušili medzinárodné právo – práve od EÚ a Európskej komisie sa očakávala tvrdá reakcia. Ale José Manuel Barosso si fakticky vzal pod ochranu albánskych extrémistov a dokonca ich ani ústne neodsúdil za ich protiprávne konanie. Ale zato kritizoval protestujúcich kosovských Srbov. Barosso ich obvinil z toho, že podrývajú stabilnosť v kraji, úplne podporil konanie kontingentu NATO a použitie zbraní pri rozohnaní srbských demonštrácií.


V tom istom roku 2008 sa práve pán Barosso nachádzal u zdrojov aj veľa sľubného programu, podľa neho, Východné partnerstvo, pomocou ktorého chcel Brusel zatiahnuť na svoju orbitu štáty bývalého ZSSR a vydeliť medzi iným mnoho miliónové sumy gruzínskemu vedeniu, ktoré neskrýva svoje revanšistické plány voči Abcházsku a Južnému Osetsku. A na všetky upozornenia Ruska vedenie Európskej komisie nezbežne odpovedá vyhláseniami o tom, že podporuje územnú celistvosť Gruzínska, akoby nebol ani kosovský precedens a ani agresia Tbilisi na Kaukaze v auguste 2008…


Jeden z hlavných balkánskych expertov v oblasti medzinárodného práva profesor Právnickej fakulty Univerzity v Skopje Svetomír Škarič nie je prekvapený podobnými dvojitými normami v politike Európskej únie a rétoricky sa pýta: …



- Aká únia môže dnes byť v Európe medzi vojenskými kruhmi hlavných veľmocí, ekonomických korporácií, mediálnou propagandou a intelektuálnou elitou? Taká únia je. Vystupuje za násilné prehodnotenie medzinárodného práva a koná na základe tichej dohody. Preto nie je Európska únia spásnym rozhodnutím ani pre Balkán a ani pre Východnú Európu. Potrebujú ju najskôr vládne elity, ako obyčajní ľudia. Medzi obyvateľmi spoločného európskeho domu nie je rovnoprávnosť. Na hornom poschodí sa nachádza Nemecko. O poschodie nižšie je Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. Ešte nižšie – Rakúsko, Belgicko, Holandsko. Ďalej dolu vidíme také štáty, ako Španielsko, Portugalsko, Grécko. A nakoniec – na spodku všetkej tejto hierarchie stoja východoeurópske krajiny, ..ktoré jedia obrazne povedané, ako deti z panského stola omrvinky a za týmto stolom sedia dôležití členovia rodiny. Preto je naivné čakať, že EÚ a Európska komisia bude pomáhať národom Balkánu a Východnej Európy pri riešení ich problémov – je presvedčený Svetomír Škarič.

  •  
    a podeliť sa