Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
5 júna 2009, 13:36

Človek je nenapraviteľný, harmónia je večná

Uplynulo 210 rokov od narodenia Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorého často nazývajú „slnkom ruskej poézie“. Jeho diela preložili do mnohých jazykov, majú ich radi čitatelia v Rusku a v zahraničí.

Uplynulo 210 rokov od narodenia Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorého často nazývajú „slnkom ruskej poézie“. Jeho diela preložili do mnohých jazykov, majú ich radi čitatelia v Rusku a v zahraničí.
Za čo vlastne Puškina tak milujú a cenia si?
Asi každý odpovie na túto otázku po svojom. My ale uvedieme názor patriarchu ruskej literatúry Faziľa Iskandera, laureáta Puškinovej literárnej ceny:


- Uvedomelo či nie pravý umelec vytvára druhú skutočnosť, ktorá pomáha nám prežiť v tej prvej. Myslím si, že najviac sa to podarilo Puškinovi, domnieva sa Faziľ Iskander. – Po celý čas je vpredu, nie za nami! Puškin má obdivuhodnú kvalitu – robí mladosť múdrou a starosť mladou. Asi pochopil, že človek je nenapraviteľný, niekedy robí hlúposti – zo žiarlivosti, závisti, chamtivosti… To znamená, že treba uviesť do chodu mechanizmy, aby sa človek dalo do poriadku. Jednou z takýchto pák podľa Puškina je harmónia. V jeho knihách je nádherná, spasiteľná harmónia - tak vo veršoch, ako aj v próze. Ci už čítame jeho rozprávky alebo Belkinove poviedky, veršovaný román Eugen Onegin alebo Pieseň o Olegovi, drámu Boris Godunov alebo Malé tragédie – všade, všade vidíme krásnu harmóniu ducha a slova, podliehame čaru živej ruskej reči. Keď sa máme zle, berieme do rúk Puškinovu knihu, ponárame sa do čítania a dostávame signál? V tomto živote ešte nie všetko je stratené! Dá sa prejsť z tmy do svetla! Neklesajme na duchu.
Áno, človek je nenapraviteľný, ale veľký Puškin sa naňho pozerá naňho s úsmevom, odpúšťajúc mu chyby a slabosti, — pokračuje Faziľ Iskander. – Géniami ruskej kultúry boli tiež Lev Tolstoj a Fjodor Dostojevský. Ale tí sa rozhodli, že človek sa dá vylepšiť a zanietene sa chytili tejto beznádejnej úlohy. Potom boli sklamaní – nepodarilo sa! V ich skvelých knihách nájdeme búrku vášní, strhujú nás, dráždia dušu… niekedy žasneme – tmavé vášne vnútri človeka sú príliš mocné! Čo ak sa dostanú na povrch a zničia svet? Mnohé Puškinovi hrdinovia tiež zďaleka nie sú anjelmi. Ale samotná harmónia jeho reči nás vie upokojiť. Harmónia je večná a to znamená, že tento svet nie je až taký zlý. Puškin nám v právom čase to pripomína. Vo svojom milosrdenstve je tak isto veľký, ako v umeleckej tvorbe. Myslím si, že ho poslala do Ruska vyššia sila, aby vyvážila naše nevľúdne počasie. Hrejeme sa pri jeho kozube: tak to bolo pred sto rokmi a tak to bude asi vždy. Puškin je najlepším liekom proti stresu a ponurej nálade.

  •  
    a podeliť sa