Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
26 mája 2009, 15:02

Obrysy tretej plynovej vojny v Európe

Pred hrozbou riadneho prerušenia dodávok ruského plynu varovali lídrov EÚ koncom týždňa ruský prezident Dmitrij Medvedev a premiér Vladimír Putin. A to zasa z viny tranzitéra – Ukrajiny.

Pred hrozbou riadneho prerušenia dodávok ruského plynu varovali lídrov EÚ koncom týždňa ruský prezident Dmitrij Medvedev a premiér Vladimír Putin. A to zasa z viny tranzitéra – Ukrajiny. Európania varovanie nevzali na vedomie a vynasnažili sa zamlčať na summite tému vinníka pravdepodobnej krízy. Nebola to náhoda. Situáciu komentuje Sergej Guk:


- Problém je mimoriadne jednoduchý. Pre zaručenie bezprekážkového dodávania plynu do Európy treba už teraz do jesene prečerpať do zásobných nadrží Ukrajiny skoro 20 miliárd m3 paliva. Staré kompresory nemôžu fungovať rýchlejšie. Takéto množstvo plynu samozrejme nik neposkytne zadarmo. Cena otázky tvorí asi 5 miliárd dolárov. Kyjev, ako vždy, peniaze nemá.


Kremeľ nechce využiť bezmocnosť otvorene nepriateľského voči Rusku režimu. Prezident Dmitrij Medvedev navrhol Európskej únii, aby za zamyslela nad poskytnutím bankrotovi syndikovaného úveru. Pritom časť prostriedkov by mohla požičať i Moskva. Výška konkrétneho príspevku strán sa môže prerokovať. Ale predstavitelia EÚ, ako oznámil premiér Vladimír Putin, nechceli sa vžiť do zúfalej situácie Kyjeva. Ich odpoveď znela: „Pre Ukrajinu peniaze nemáme“.


Skôr, čo je pravda, aj EÚ, aj USA dokázali nájsť peniaze. Zvlášť keď bolo treba financovať príchod k moci a nasledovnú podporu protiruskej oranžovej koalície. Možno, že terajšie skupánstvo sa vysvetľuje krízou. Ale je pravdepodobnejšie, že sú tu dôležitejšie dôvody. Na jeseň v krajine sú stanovené voľby. Poskytovať subvencie terajšiemu prezidentovi s jeho 3%-ou popularitou sa neoplatí.


Čo sa týka Medzinárodného menového fondu, zatiaľ poskytol oranžovému režimu iba časť tranše ba ani to nie na zaplatenie plynu. Na tieto ciele fond môže vyčleniť peniaze iba za jednej záväznej podmienky: cena plynu pre obyvateľstvo má byť strojnásobená. Je to originálna požiadavka pre režim, zvlášť na prahu volieb.


Konštatujeme: EÚ sa uvedomelo dištancovala od zodpovednosti za zaručenie spoľahlivého ukrajinského tranzitu. Aj keď Kyjev, ktorý ratifikoval Energetickú chartu, prevzal na seba záväzok zaručiť bezprekážkový tranzit dodávok. Okrem problému vytvorenia plynových zásob sú tu aj iné. Rusko-ukrajinský kontrakt predpokladá sankcie pre prípad oneskorenia platieb hoci iba o mesiac. Po oneskorení sa ďalšia čiastka má platiť iba dopredu. V opačnom prípade sa dodávanie preruší. Ukrajina zatiaľ sa nechystá platiť za máj a odvoláva sa na prázdnu pokladnicu.


Čo ďalej? Európski politici zasa, ako aj predtým, začnú rozohrávať známu pantomímu troch opíc. Budú sa snažiť uvaliť zodpovednosť za krízu nie na Ukrajinu, ale na Rusko, ktoré nič nezavinilo. Dokonca za cenu tretej plynovej vojny, ktorej následky žiaľ necíti európska smotánka, ale pospolité obyvateľstvo. Politikárčenie často víťazí nad spoločenskými záujmami.


Ako je známe, neexistujú bezvýchodiskové situácie. Ruskí experti poukazujú na tri možnosti odvrátenia krízy. Kyjev sa má vynasnažiť a akumulovať vnútorné prostriedky. Ak nie, potom požiadať o úvery EÚ a USA. A nakoniec podľa príkladu Bieloruska môže zaplatiť objektmi, ktoré vlastní.


  •  
    a podeliť sa