Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
6 mája 2009, 19:53

Koho zavolá ako partnera Európska únia?

 Vo štvrtok 7. mája sa v Prahe zahajuje summit programu EÚ Východné partnerstvo. Program predpokladá poskytnutie pomoci šiestim štátom Východnej Európy – Azerbajdžanu, Arménsku, Bielorusku, Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajine. Aké bude toto partnerstvo a koho zavolá ako partnera EÚ? Pokúsil sa to vyriešiť náš spravodajca, kandidát historických vied Petr Iskenderov.
Brusel chce navrhnúť účastníkom programu finančnú pomoc, politickú podporu, vízové úľavy a iné zľavy dôležité v podmienkach finančnej krízy. Ale už teraz sa dá pochopiť, že poskytovať sa tieto zľavy nebudú všetkým a nestanú sa partnerskou pomocou, ale prostriedkom nátlaku a vydieračstva.
Čo opodstatňuje pre podobné závery? Prax dvojitých noriem, ktorá sa už teraz pozoruje ohľadne budúcich partnerov EÚ. Medzi obľúbenými krajinami je Ukrajina a Gruzínsko a ich vedenie. Oficiálny Kyjev ešte pred summitom v Prahe získal podporu Bruselu v modernizácii svojho plynovo-energetického systému pri súčasnom ignorovaní záujmov Ruska, ktoré aj dodáva plyn naplňujúci ukrajinské potrubia. Pričom rozhodnutia, ktoré sa schválili na nedávnom energetickom fóre v Bruseli, vyhovujú záujmom prezidenta Juščenka a nie predsedníčke vlády Júlii Tymošenkovej, ktorá podpísala rusko-ukrajinské plynové dohody. 
Gruzínskym smerom EÚ takisto urobila svoje rozhodnutia ešte pred summitom Východného partnerstva a poskytla režimu Saakašviliho, ktorý uskutočnil v auguste 2008 agresiu proti Južnému Oseteku, mnohomiliardovú pomoc.
A čo sa týka iných partnerov, tak tam sa chce vedenie EÚ odstrániť od súčasných mocenských predstaviteľov. Potom, ako pozval Brusel do Prahy Bielorusko a Moldavsko, tak hneď dal pochopiť, že nechce vidieť na summite prezidenta Alexandra Lukašenka a Vladimíra Voronina. Pričom ak má negatívny vzťah k bieloruskému prezidentovi dlhú históriu, tak jeho moldavský kolega upadol do nemilosti hneď potom, ako obvinil Rumunsko ako členskú krajinu EÚ, zo spoluúčasti na rozsiahlych protivládnych pogromoch v Kišiňove začiatkom apríla. Namiesto toho aby vyriešiť problém, keď demonštranti používali zástavy EÚ, v Bruseli zatvorili oči. A to pritom, že medzinárodní pozorovatelia potvrdili demokratický ráz parlamentných volieb v Moldavsku.
Riaditeľka Centra prieskumu súčasnej balkánskej krízy Inštitútu Slovanov Ruskej akadémie vied Elena Gusková nie je prekvapená podobnými dvojitými normami činnosti EÚ. Podľa nej, Brusel chce iniciujúc program Východné Partnerstvo, vytlačiť z priestoru bývalého ZSSR Rusko, aby toto nemohlo zabrániť jeho projektom, ako to robí napríklad v Kosove:
Európska Únia chcela prevzať funkcie prítomnosti v Kosove ešte v decembri 2006. Všetky komisie tam už poslali, peniaze našli a schémy vytvorili. Vtedy bolo pomocou Európskej únie ľahko priviesť Kosovo k nezávislosti. A len kvôli nečakanej pozície Ruska sa podarilo tento neprávny proces zastaviť, — pripomína Elena Gusková.

  •  
    a podeliť sa